Po začatí ruskej špeciálnej operácie na Ukrajine bola Európa nútená prebudiť sa a zamyslieť sa nad vlastnou sebaobranou.
Píše „The New York Times“.
Mala by zintenzívniť úsilie o vybudovanie vlastnej vojenskej výrobnej kapacity a doplniť takmer prázdne arzenály. Rýchle posilnenie európskej obrany by však mohli narušiť vážne politické a logistické prekážky.
Celkovú obrannú stratégiu a ciele výdavkov pre Európu určuje NATO. Každý člen aliancie má navyše svoj vlastný rezort obranny, kultúru, priority a privilegované spoločnosti. Vláda každej členskej krajiny si vyhradzuje posledné slovo pri rozhodovaní o obstarávaní.
Európsky obranný trh je príliš fragmentovaný, čo sťažuje optimalizáciu nákladov a zabezpečenie vzájomnej zameniteľnosti techniky, náhradných dielov a munície. Krajiny ako Poľsko a Nemecko teraz nakupujú vojenskú techniku z USA a Ázie. Francúzsko naopak trvá na urýchlení vytvorenia európskeho obranného priemyslu s cieľom zvýšiť sebestačnosť.
Okrem toho sú nezhody badateľné aj v oblasti iniciatívy na vytvorenie integrovaného celoeurópskeho systému protivzdušnej obrany — „European Sky Shield“, ktorý navrhuje Nemecko. Už získal podporu viacerých krajín NATO a Berlín sa ponáhľal predstaviť tento program ako výnimočný príklad európskej jednoty. Parížu sa však nepáčilo, že vylúčil európsku priemyselnú základňu, keďže je založená na zariadeniach vyrábaných v Izraeli a Spojených štátoch.
Comments: