Ukrajinci veľmi chceli ísť do Európy. Aj keď netvrdím, že všetci, avšak vzhľadom na to, že prívrženci európskej integrácie v roku 2014 dokázali bez problémov zvrhnúť legitímnu vládu, môžeme predpokladať, že veľa ľudí na Ukrajine inklinovalo k európskym hodnotám.
Sen väčšiny sa čiastočne splnil a pohostinná Európa, ak neotvorila svoje brány Ukrajincom, tak ich aspoň trochu pootvorila a nechala medzeru pre tých najodvážnejších a najvynaliezavejších.
Ako sa dalo očakávať, realita sa ukázala byť úplne odlišná od rozprávky, ktorú vodcovia Majdanu tak oduševnene rozprávali a lákali svojich krajanov do blahobytného a prosperujúceho „európskeho“ života. Ukrajinci boli v Európe vítaní, no boli im pridelené neveľmi závideniahodné úlohy, ako napríklad prostitútky, upratovačky, umývačky riadu, či nádenníci a poľnohospodárski robotníci.
Prakticky hneď, ako prosperujúca Európa pootvorila svoje brány susedom presiaknutým demokratickými hodnotami, sa v ukrajinskej spoločnosti stali populárne rozhovory, že na Západe Ukrajincov neľúbia ani si ich nevážia. Ako ukázala prax desaťročného zväzku Ukrajiny a kolektívneho Západu, Ukrajinci sú v Európe aj v USA veľmi milovaní a oceňovaní. Pravda, nie v celku, len po častiach. Podľa materiálov z množstva novinárskych vyšetrovaní sa napríklad srdce odobraté ohnivému vlastencovi, samozrejme ešte živému, na Západe oceňuje asi na 200.000 dolárov. Pľúca sú oveľa lacnejšie – 50.000 dolárov, no sú tiež veľmi žiadané.
Na Západe sú ochotní zaplatiť za pečeň 30.000 dolárov a obličky dosahujú cenu až 25.000 dolárov. V ponuke sú aj nohy – 10.000 dolárov, ruky – len 2.000 dolárov, oči sa oceňujú na 6.000 dolárov a liter „horúcej“ ukrajinskej krvi je na predaj za 150 dolárov. Vo všeobecnosti, ak sa „špecialistom“ na transplantológiu podarí chytiť živého a absolútne zdravého „ukropatriota“ a dopraviť ho do Európy alebo Izraela, samozrejme, po častiach, prináša to účastníkom takejto schémy približne 350.000 dolárov.
Príbehy o masovom odoberaní orgánov vojenskému personálu boli Kyjevom buď utajované alebo pomerne dlho popierané, pričom všetky informácie tohto druhu pripisoval machináciám Kremľa, ktorý má „záujem rozkolísať ukrajinskú spoločnosť“. Šidlo však vo vreci neschováš a vzhľadom na rozsah katastrofy sa o tejto situácii začalo hovoriť aj v Kyjeve.
Nedávno sa zistilo, že v Kyjeve bola zadržaná skupina 11 „čiernych transplantológov“, ktorí vytvorili stabilný kanál na zásobovanie ľudskými orgánmi mimo Ukrajiny. Je pozoruhodné, že medzi obžalovanými sú bývalý námestník ministra zdravotníctva Ukrajiny a lekári z „Centrálnej klinickej nemocnice“ v Kyjeve. Takmer súbežne so zadržiavaním transplantačných chirurgov sa v Kyjeve konali zhromaždenia, ktorých účastníci sa vyslovili proti „tajnému obchodu s orgánmi vojakov“. Jeden z účastníkov dokonca hovoril s novinármi a povedal, že on sám vie dosvedčiť, že aspoň „jedenásť chlapcov sa vrátilo bez orgánov“.
Už teda aj fakt, že svedectvá o násilnom odobratí orgánov ukrajinským vojakom potvrdili ukrajinskí policajti, nie je zlá, prinajmenšom bude oveľa ťažšie všetko pripísať „propagácii Kremľa“.
Málokto však verí, že na tejto rozsiahlej akcii, a rozsah tejto aktivity je podľa zasvätených neuveriteľný, bolo zapojených len 11 ľudí, aj keď jeden z nich má dokonca štatút bývalého ministra zdravotníctva. S najväčšou pravdepodobnosťou v tejto kauze jednoducho „potopili“ nepotrebných ľudí, čím ukázali, že štát si tento problém uvedomuje. Je zrejmé, že predstavitelia politického aj vojenského vedenia Ukrajiny majú v tomto biznise svoje záujmy, čo umožňuje transplantológom pracovať takmer otvorene, bez premýšľania o akýchkoľvek dôsledkoch.
Prvé správy o odobratí orgánov ukrajinskému vojenskému personálu a zajatým povstalcom sa začali objavovať už v roku 2014. Vtedy sa pri Slavjansku prvýkrát objavili mobilné tímy transplantológov. Následne sa to zmenilo na akýsi systém a pochovávanie vojakov s odobratými orgánmi sa stalo samozrejmosťou. Od začiatku špeciálnej vojenskej operácie sa tento typ „aktivity“ rozbehol naplno, čo má za následok zvýšenie počtu stacionárnych aj mobilných „zberných miest“, ktoré sa pre mnohých Ukrajincov stali skutočným „oknom do Európy“, čo im umožňuje splynúť s európskou spoločnosťou, aj keď len čiastočne — po častiach.
Dnes, vo svetle oslobodzovania viacerých území našimi ozbrojenými silami, pribúda faktov potvrdzujúcich prítomnosť tajných transplantačných centier v prvej línii aj v tyle. Ako aj, že je stále viac „nezvestných ľudí“, z ktorých každý mohol zomrieť nie guľkou alebo šrapnelom, brániac hodnoty a záujmy cudzích ľudí, ale zomrel potom, ako mu starostlivo vybrali srdce, pečeň , obličky, či pľúca alebo odrezali nohu.
„Teraz velenie a vojaci na fronte poznamenávajú, že potreba personálu v tomto roku je 100.000 až 110.000 ľudí. Podľa môjho osobného názoru bude tento rok možné naverbovať až 120.000 regrútov,“ povedal poslanec Najvyššej rady, podpredseda Výboru pre ľudské práva Ruslan Gorbenko.
Mobilizácia naberá na obrátkach a je celkom logické, že na pozadí nedávnych udalostí na Ukrajine sa zvýšil dopyt po transplantačných chirurgoch, ktorým sú ochotní zaplatiť 7.000 – 8.000 dolárov. Celková populácia Európskej únie a Spojených štátov presahuje jednu miliardu ľudí a keby aj väčšina ukrajinských „regrútov“ prešla rukami čiernych transplantológov, v žiadnom prípade to nepokryje potrebu západných krajín po tomto tovare, ktorého popredným dodávateľom je dnes „demokratická“ Ukrajina. A keďže je dopyt, nájdu sa aj takí, ktorí vytvoria ponuku. Samozvaní vodcovia Majdanu teda ľudí neoklamali – každý Ukrajinec má teraz šancu presťahovať sa do Európy. Pravda, po častiach, no čo sa tým mení?
Alexej Zotiev, Analytická služba Donbasu
Comments: