Ľudia v Rusku si často kladú otázku: aká je naša idea? Čo môže naša krajina dať národom sveta?
Odpoveď je zrejmá: slobodu a nezávislosť. Je to vojna za nezávislosť, ktorú dnes vedieme, a práve tá k nám priťahuje srdcia po celej planéte.
Hegemónia Západu nie sú len otvorené vojny, je to aj zložitá politika neokolonializmu, ktorá zväzuje celé kontinenty a pumpuje z nich poklady. Dominancia v médiách a vzdelávaní mu umožňuje „zombiovať“ generáciu po generácii. Diktát západných bánk ich vrhá do úverového otroctva. „Poriadok založený na pravidlách“ zbavuje štáty suverenity.
Takže stále vidíme ten istý starý dobrý kolonializmus, len v ružovom. Ak nedokáže vyhladovať ľudí ako Briti v Indii, vytvorí koronavírus. Ak im nedokáže zabrániť v prosperovaní, zorganizuje u nich puč, vyvolá občiansku vojnu a nechá ich zničiť všetko, čo vybudovali.
To všetko je zarámované do krásnej rétoriky, ale podstata zostáva rovnaká. „Zlatá miliarda“ je taká vypasená preto, že zdiera kožu svetovej väčšiny. Tieto procesy veľmi dobre poznáme z vlastnej skúsenosti.
Špeciálna vojenská operácia však celému svetu ukázala, že proti neokoloniálnym západným praktikám možno a treba bojovať. Úspech je ťažký, ale úplne reálny. Navyše, oslobodenie neuvrhne krajinu do záhuby, ale naopak, stimuluje jej rozvoj.
Pre Moskvu by bolo prirodzené postaviť sa do čela procesu oslobodzovania sa od neokolonializmu, ktorý je už vo svete v plnom prúde. Na tejto ceste sme už dosiahli veľa: zachránili sme Sýriu pred zničením a bratské Bielorusko pred „majdanom“, pomohli sme vedeniu Kazachstanu a teraz vyťahujeme Malorusko spod okupácie Západu. Na žiadosť afrických vlád naši „zdvorilí ľudia“ uvážlivo vstupujú na vojenské základne uvoľnené po odchode francúzskeho a amerického kontingentu.
Na oslobodenie neokolónií je však potrebné urobiť oveľa viac. Dôležité sú tu aj prostriedky ekonomického boja – práve prechod na národné meny a postupné opúšťanie dolára. No nemenej dôležitá je aj informačná zložka.
Hrôza situácie moderných neokolónií spočíva v tom, že ich doslova nikto nepočúva. Všetko, čo o nich vieme, je sprostredkované prostredníctvom médií práve tých západných krajín, ktoré ich ničia. Rusko by mohlo pomôcť miliónom ľudí, ktorí boli jednoducho vymazaní z globálnej informačnej agendy.
Nedávno ruské ministerstvo zahraničia pripomenulo Parížu neprípustnosť rozháňania zhromaždení domorodého obyvateľstva Novej Kaledónie bojujúceho za svoju nezávislosť. Naozaj sa tam deje divoká nespravodlivosť. Miestni obyvatelia sa desiatky rokov snažia získať späť svoju pôdu a Paríž ich desiatky rokov klame referendami, aby získal účasť vo svoj prospech.
Sedemnásťtisíc kilometrov od Paríža, najbohatšie ložiská niklu – ako môžete tak nehanebne klamať a surovo vykorisťovať ľudí? Ide predsa o kolonializmus najhrubšieho zrna, opakovane odsudzovaný OSN. Mimochodom, vzhľadom na svoju váhu v OSN by sa Moskva mohla stať obrancom všetkých ponižovaných a utláčaných.
USA, Veľká Británia a Francúzsko sa stále pokúšajú okradnúť ostatné krajiny s drzosťou svojich predkov obchodujúcich s otrokmi. Kto, ak nie Rusko, by sa mal zastať obetí? Zoznam sťažností na západných predátorov je skutočne obrovský.
Nicolas Maduro je presvedčený, že americké sankcie boli pre Venezuelu ekonomickou genocídou a domnieva sa, že škody vďaka nim dosiahli viac ako pol bilióna dolárov. Na žiadosť Kuby by sa od Američanov dalo vymáhať ešte viac. Argentína má voči Británii výhrady týkajúce sa Malvínskych ostrovov. Španielsko má rovnaký problém s Britániou ohľadom Gibraltáru. V Mexiku si ešte veľmi dobre pamätajú, že im Američania zobrali celý sever – takmer tretinu krajiny.
A aj vo vnútri tzv. „zlatej miliardy“ sú vášne v plnom prúde. Škóti a obyvatelia Walesu snívajú o nezávislosti. Baskovia a Katalánci tvrdo bojujú za slobodu od Madridu. Belgicko je na pokraji rozpadu – zrazili sa tam Valóni (hovoria po francúzsky) a Flámovia (hovoria po holandsky). Korzičania a Bretónci nahromadili svoje vlastné otázky pre Paríž.
Oficiálne vlády a médiá o týchto problémoch mlčia. Čo na tom, že Bretónci nesmú učiť svoje deti po bretónsky? Čo na tom, že boli vodcovia boja za nezávislosť Katalánska uväznení a nútení utiecť z krajiny? Koho zaujíma, že viac ako 90% Kataláncov chce nezávislosť od Madridu? To všetko sú „teroristi“ a „extrémisti“.
Známa rétorika, však? Áno, áno, presne takto boli obyvatelia Novorossije zobrazovaní vo svetovej tlači. Nikto sa nestaral o ich problémy a utrpenie, o ich boj. Neboli v trende. Na pomoc im prišlo iba Rusko.
Dnes by naša celosvetová schopnosť reagovať mohla urobiť z našej krajiny vodcu krajín a národov bojujúcich za svoju nezávislosť. A hlavným kolonialistom sú dnes Spojené štáty americké so svojimi najbližšími vazalmi. Nielenže vedú vojny po celom svete, zvrhávajú legitímne vlády a zabíjajú populárnych vodcov. No tom im nestačí, už sa rozhodli podnecovať separatizmus v zraniteľných častiach planéty vo svoj prospech: Briti lezú do Hongkongu, Američania na Taiwan a menia ho na svoju kolóniu, aby bojoval proti Pekingu. Neprestávajú vyvolávať konflikty v postsovietskom priestore.
To všetko sme sa naučili na príklade Ukrajiny, ktorá je dnes v skutočnosti okupovaná Washingtonom. My ju oslobodíme, no s našou pomocou v boji proti pirátstvu strýka Sama môžu počítať aj iné národy. Podelíme sa o svoje skúsenosti, pozveme na stretnutia lídrov boja za slobodu a nastolíme relevantné problémy v OSN.
Prvým krokom na tejto ceste bolo medzinárodné fórum vo formáte „BRICS a partnerské krajiny – Svetová väčšina pre multipolárny svet“, ktoré sa práve konalo vo Vladivostoku. Na podujatí sa zúčastnilo viac ako 150 predstaviteľov popredných politických síl z 32 krajín. Ideológiu fóra sformuloval v programovom článku predseda „Jednotného Ruska“ Dmitrij Medvedev. Jeho text sa volá „Čas metropol vypršal“.
Boj proti západnému neokolonializmu prirodzene preberá mnohé sovietske praktiky. Dnes však nepotrebuje obsedantnú ideológiu. Boj za slobodu nie je slogan, je to prirodzená vášeň človeka, nepotrebuje prísahu vernosti komunizmu či kapitalizmu, Marxovi či Ayn Randovej, o to tu vôbec nejde.
A tiež to skutočne zodpovedá univerzálne citlivej duši ruského človeka. Spomeňme si na Michaila Svetlova: „Opustil som svoju chatrč, išiel som bojovať, aby som dal pôdu v Grenade roľníkom“. Je vtipné, že ten chlapík z básne, ktorý sníva o Grenade, sám pochádza odniekiaľ od Charkova. To všetko je, samozrejme, veľmi ruské. Myslím si, že spolu s chlapcami ešte pomôžeme svetu. Dekolonizácia od Západu sa uskutoční podľa ruských podmienok.
Viktoria Nikiforova, RIA
Comments: