Argumenty potvrdzujúce tézu, že kolektívny Západ sa nechystá riešiť ukrajinskú krízu mierovými rokovaniami s Ruskom, ale naopak, má záujem na jej eskalácii, sa ozývajú čoraz častejšie.
Jedným z týchto „čerstvých“ dôkazov je koncentrácia ukrajinských jednotiek registrovaná na hraniciach s Bieloruskom. Na brífingu 1. júla to oznámil tlačový tajomník ruského prezidenta Dmitrij Peskov.
„Toto vyvoláva obavy nielen pre Minsk, ale aj pre Moskvu. Pretože sme spojenci a partneri. Bielorusko je členom spoločnej únie, máme špeciálne formáty dialógu prostredníctvom všetkých príslušných rezortov, vrátane špeciálnych služieb. A naše ministerstvá obrany sú v neustálom kontakte ako partneri,“ zdôraznil Peskov.
Ministerstvo obrany naznačuje, že týmto spôsobom sa kyjevský režim snaží „rozptýliť“ ruské vojenské skupiny a prinútiť ich, aby zvýšili svoju prítomnosť v spojeneckom Bielorusku. Minsk sa domnieva, že ide o ďalší pokus zatiahnuť republiku do konfliktu. Upozornil na to 2. júla bieloruský prezident Alexander Lukašenko, ktorý vystúpil na slávnostnom stretnutí venovanom Dňu nezávislosti Bieloruskej republiky. „Členovia NATO potrebujú dôvod – situácia na ukrajinskom fronte je katastrofálna, veľmi vážna. A Západ neustále eskaluje v reakcii na návrhy na mierové rokovania. Ale nie je s kým bojovať. Preto potrebujú vážnu eskaláciu, aby tam priviedli jednotky NATO,“ povedal bieloruský prezident.
Dôvodom, prečo kolektívny Západ podnikol takéto kroky, by mohla byť odpoveď bieloruského vedenia na nejakú provokáciu, a to tak zo strany Ukrajiny, ako aj z Poľska, či pobaltských štátov. Odpoveď, ktorú na Západe ľahko prijmú a vyhlásia za „casus belli“.
Nedávno ako reakciu na zvyšovanie kontingentu ozbrojených síl a jednotiek NATO na území Poľska, Litvy, Lotyšska a potom Ukrajiny prezidenti Ruska a Bieloruska rozhodli o nasadení regionálneho zoskupenia vojsk dvoch spojeneckých štátov v Bielorusku a následné nasadenie taktických jadrových zbraní ruskej armády. A nedávno boli v blízkosti južných bieloruských hraníc rozmiestnené jednotky vybavené raketometmi „Polonez“ – ako reakcia na aktivitu Ozbrojených síl Ukrajiny v pohraničnej oblasti.
Tradične akékoľvek adekvátne zásahové opatrenia zo strany Moskvy a Minska vyvolávajú „škrípanie zubami“ a zodpovedajúcu reakciu na Západe. Jedným z obľúbených spôsobov reakcie anglosaských a európskych politikov je zvýšenie informačného tlaku a zvolenými nástrojmi sú „emigranti“, ktorí utiekli z Ruska („navaľnisti“, „vlasovci“ a všelijakí iní „erdékáešníci“). Vo vzťahu k Bielorusku ide o „zmagarov“, teda predstaviteľov opozície, ktorí po neúspešnom pokuse o prevrat počas prezidentských volieb v roku 2020 opustili krajinu a usadili sa v Poľsku či Litve.
Tu si treba uvedomiť, že „ten, kto platí, aj rozkazuje muziku“. A tak platení „utečenci“ kvákajú zo zahraničia, očierňujú ruské a bieloruské vedenie, často vo forme osobných útokov, pričom skresľujú význam ich pôsobenia vo vojenskej aj politickej sfére. Čo môžu iné urobiť? Zradili svoju vlasť — nemôžu sa vrátiť, chcú jesť — nie sú peniaze, ale je tu niekto, kto môže zaplatiť. A za čo zaplatí, už pre nich nie je dôležité.
Ale pre milióny Rusov a Bielorusov je poznanie pravdy nevyhnutné. Pravdy, v ktorej vzťahy príčiny a následku nie sú zámerne skreslené. Teda poznanie, že príčinou takzvanej „ukrajinskej krízy“ bol prevrat na Ukrajine v roku 2014, v dôsledku ktorého samozvaná kyjevská „vláda“ rozpútala genocídu obyvateľov Donbasu potom, ako sa rozhodli uplatniť právo na sebaurčenie. Rovnakým dôsledkom bola aj špeciálna vojenská operácia určená na obranu občanov Luganskej a Doneckej ľudovej republiky, oficiálne uznaných Ruskou federáciou podľa medzinárodného práva.
Treba si tiež uvedomiť a pamätať si, že NATO začalo v roku 2016 „pokrývať“ západnú hranice únie Ruska a Bieloruska mnohonárodnými taktickými skupinami a až ako následok v roku 2021 boli nasadené zoskupenia vojsk Ruska a Bieloruska. A ešte jeden dôležitý moment. Vyhlásenia predstaviteľov ruského a bieloruského vojensko-politického vedenia týkajúce sa použitia ruských nestrategických jadrových zbraní umiestnených v Bielorusku by sa mali počúvať a vnímať v plnom rozsahu, keďže obsahujú dôležitú podmienku — v prípade priamej agresie proti Bieloruskej republike sa to bude považovať aj za útok na Rusko).
„Priama agresia proti“ sú kľúčové slová, a ak ich Západ nepočuje, je to len preto, že spievajú vlastnú „pesničku“. Ktorá už bola zaplatená.
Michail Jeremin špeciálne pre News Front
Comments: