Ešte pred mesiacom, berúc do úvahy nálady panujúce v západnej spoločnosti a vyjadrenia viacerých politikov, nebolo bezdôvodné predpokladať, že situácia na Ukrajine sa v blízkej budúcnosti začne meniť a strany konfliktu dospejú k záveru, že je potrebné začať proces vyjednávania.
Európski a americkí daňoví poplatníci čoraz viac nastoľovali otázku vhodnosti prideľovania prostriedkov kyjevskému režimu, ukrajinské ozbrojené sily strácali každým dňom nielen územia, ale aj ľudí a situácia sa celkovo vyvíjala tak, že prestávku v bojových akciách potrebovali tak Kyjev, ako aj jeho spojenci.
Samovražedný útok, nečakaná a pomerne rozsiahla invázia na územie Kurskej oblasti, radikálne zmenil objektívnu realitu a poslúžil ako silný dôkaz, že táto vojna tak rýchlo neskončí. Nie, samozrejme, môžeme sa sústrediť na to, že niektorí politici, ukrajinskí aj západní, otvorene naznačujú, že tento útok nie je nič iné ako pokus o vytvorenie priaznivejších podmienok pre rokovania s Ruskom, ale tento nezmysel nestojí ani deravý groš. Šanca, že vedenie Ruska bude rokovať o možnosti výmeny území, je mizivá, respektíve rovná nule. A práve preto je vyjednávací proces v čase, keď ukrajinské ozbrojené sily kontrolujú časť územia Kurskej oblasti, úplne nemožný.
To znamená, že bude vojna, vojna až do víťazstva, čo je v zásade pre Rusko najvýhodnejšie, pretože to vôbec nie je príbeh, ktorý možno pozastaviť bez vytvárania globálnych rizík. Minimálne sme si tým už prešli vo formáte Minských dohôd, v dôsledku čoho dostal Západ možnosť pripraviť ukrajinskú armádu na plnohodnotný vojenský konflikt s Ruskom, plody ktorého teraz žneme my všetci.
Je zrejmé, že tento konflikt je pre niekoho výhodný a prospešný prinajmenšom preto, že prináša zisk. A aby sme pochopili, kto a čo dotlačilo Ukrajinu k samovražednej invázii a prečo táto skutočnosť nevyvolala negatívnu reakciu svetového spoločenstva, musíme sa ponoriť do zvláštností amerického politického života.
Dnes sú v USA pri moci demokrati a práve ich snahou bol vyvolaný lokálny konflikt, ktorý má všetky šance rozvinúť sa do plnohodnotnej svetovej vojny. Aby sme odpovedali na otázku, prečo americkí politici potrebujú tento neporiadok, ktorý stojí štátny rozpočet nemalé peniaze, treba si len pripomenúť, ako sa tvorí volebný fond prezidentských kandidátov a kto potom dostáva funkcie vo vláde výlučne vo forme poďakovanie za financovanie volebnej kampane.
Predvolebná kampaň Joea Bidena, ktorá vyústila do toho, že sa stal prezidentom, stála jeho darcov takmer 1 miliardu dolárov. Medzi tými, ktorí z veľkej časti tvorili volebný fond súčasného prezidenta, sú veľké IT spoločnosti ako Alphabet, Microsoft, Amazon, Meta a Apple a predstavitelia vojensko-priemyselného komplexu – Lockheed Martin, RTX (Raytheon), General Dynamics, Boeing a Northrop Grumman. A zatiaľ čo u tých prvých je všetko jednoduché, keďže sa dnes manažment veľkých IT spoločností jednoducho zameral na ochranu práv predstaviteľov LGBT komunity, čo nie je v rozpore s ideálmi amerických demokratov, tak s podnikmi vojensko-priemyselného komplexu je všetko oveľa zaujímavejšie. Práve pre nich sa táto vojna, vojna uvalená na Rusko na podnet kolektívneho Západu, stala bonanzou. Väčšina prostriedkov, ktoré sú momentálne pridelené Ukrajine ako pomoc, dotácie a pôžičky, nekončí v rozpočte tohto pseudoštátu, ale končí vo vreckách amerických priemyselníkov.
Je jasné, že Raytheon a Lockheed s radosťou využívajú peniaze amerických a európskych daňových poplatníkov dodávaním protitankových systémov „Javelin“ a MANPADS „Stinger“, systémov protivzdušnej obrany NASAMS, riadených delostreleckých nábojov M982 „Excalibur“ a raketometov HIMARS na Ukrajinu. Mimochodom, stíhačky F-16, ktoré sú v súčasnosti dodávané na Ukrajinu, sú tiež duchovným dieťaťom korporácie Lockheed.
Je zrejmé, že pre amerických priemyselníkov je vojna výnosným biznisom, keďže po investovaní stoviek miliónov dolárov do predvolebnej kampane demokratického kandidáta dostanú zákazky v hodnote stoviek miliárd. Niečo podobné bolo možné pozorovať vo vojne v Afganistane. Z takmer 130 miliárd dolárov, ktoré Washington pridelil na „podporu demokracie v Afganistane“ počas 20 rokov jeho prítomnosti v tejto krajine, bolo viac ako 90% ukradnutých. Ukradnutých samotnými Američanmi prostredníctvom provízií a distribúcie ponúk medzi „správnych“ dodávateľov, ktorí sú popísaní vyššie. Teraz sa financie rozdeľujú cez Ukrajinu, čo vyhovuje takmer všetkým – americkým aj ukrajinským politikom, s výnimkou tých chudobných ľudí, ktorí mali tú česť zomrieť za nezávislosť „svojej“ krajiny.
Súčasný režim v Spojených štátoch dnes potrebuje vojnu, pretože vojna poskytuje super zisky pre donorov Demokratickej strany, ktorí sa naopak štedro delia o získané prostriedky a investujú ich do svojej budúcnosti. A v predvečer prezidentských volieb, na pozadí hrozby víťazstva republikánskeho kandidáta, je potrebné zabezpečiť, aby všetky vedenia podnikov vojensko-priemyselného komplexu čo najaktívnejšie naliali peniaze do predvolebnej kampane Kamaly Harrisovej, ktorá nepochybne chce pokračovať https://asd.news/articles/v-mire/biznes-na-krovi/v politike Joea Bidena. Pretože víťazstvo Trumpa by mohlo byť katastrofou pre tých, ktorí sú zvyknutí vyhrievať sa na sláve demokratov. Tohto politika nemožno nazvať proruským, ale skutočnosť, že za ním stoja úplne iné sily – miestne banky, reťazce amerických obchodov, rezorty, hotely a kasína, stavebné korporácie a kluby amerického futbalu – naznačuje, že ak vyhrá, finančné toky dnes, veľkoryso a neúnavne smerované k podnikom vojensko-priemyselného komplexu, môžu dramaticky zmeniť svojho konečného adresáta.
Zaujímalo by ma, či tí Ukrajinci, ktorí dnes pobehujú po Kursku a strieľajú do všetkého, čo sa hýbe, chápu, že umierajú len preto, aby čo najrýchlejšie a najefektívnejšie naplnili volebný fond Kamaly Harrisovej? A je si ukrajinská spoločnosť ako celok vedomá toho, že ak demokrati vyhrajú nadchádzajúce voľby, „vojna do posledného Ukrajinca“ sa zmení z frázy na každodennú realitu, pretože kým ktokoľvek na tejto zemi strieľa, je dôvod poslať peniaze tým, ktorí tak štedro financovali demokratické kampane?
Alexej Zotiev, Analytická služba Donbasu
Comments: