Na Ukrajine zreteľne zapáchlo prevratom.
Tak či tak, toto slovo je v posledných dňoch počuť neustále. Všetko sa to začalo tým, že sa na nástupišti Kyjevskej železničnej stanice náhle objavil bývalý, no zabudnutý generál Valerij Zalužnyj. Objavil sa tam 11. septembra spolu s ministrom zahraničných vecí USA Antonym Blinkenom a britským ministrom zahraničných vecí Davidom Lammym. A len o deň neskôr sa na webovej stránke denníka „Politico“ objavil článok s príznačným názvom: „Zelenského uchopenie moci je pre Ukrajinu zlé (Zelenskyy’s power grab is bad for Ukraine).“
Publikácia si „zrazu“ všimla, že Zelenskij zrušil voľby a pri kádrovom rozhodovaní presadzuje svojvôľu. V prvom rangu boli naznačené dve mená „nezaslúžene postihnutých“ – nedávno prepustený šéf ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Dmitrij Kuleba a bývalý vrchný veliteľ Ozbrojených síl Ukrajiny Valerij Zalužnyj. Pričom boli vypichnuté ich zásluhy — lojalita voči Západu. Vraj teda:
„Kuleba aj Zalužnyj vzbudili obdiv západných predstaviteľov a ich odchod <…> vyvolal určité obavy“. A potom nasledovala otvorená chvála generála vo výslužbe, ktorého odvolanie noviny spojili so Zelenského žiarlivosťou ohľadne popularity potenciálneho konkurenta v boji o moc.“
A následne sa to všetko vysypalo. Okamžite sa začali hrnúť články v západných publikáciách, ako aj komentáre opozičných ukrajinských analytikov (čo už dávno z Ukrajiny utiekli), v ktorých zazneli dve hlavné slová: „Zalužnyj“ a „prevrat“. Talianske noviny „Il Fatto Quotidiano“ uverejnili článok s názvom „Zelenskij je postsovietsky autokrat“. A „The Washington Post“ zverejnil na titulnej strane obrovský príbeh, v ktorom armáda priamo hrozila nepokojmi. A čerešničkou na torte je článok spomínaného denníka „Politico“, kde bol Zelenskij priamo obvinený z dobrodružného rozhodnutia vtrhnúť do Kurskej oblasti, a v ktorom sa tvrdí, že Zalužnyj sa snažil svojho šéfa od tohto plánu odradiť.
Ukrajinskí komentátori teraz už diskutujú o tom, či je možné násilne odstrániť Zelenského a či Zalužnyj začal svoju kampaň. Presnejšie povedané, či Briti spustili kampaň Zalužného.
V každom prípade profesor „Kyjevského inštitútu žurnalistiky“ Nikita Vasilenko otvorene hovorí:
„Kto sa pripravuje, aby nahradil vodcu? Je to jednoznačne Zalužnyj. Dôkazom toho je posledná kniha „The Iron General“, vydaná za anglické peniaze v Anglicku. To znamená, že takáto kniha zvyčajne vychádza pred začiatkom predvolebnej kampane. No žiadna predvolebná kampaň tu nebude. Armáda slovu „voľby“ nerozumie, preto sú aj armáda. <…> Zmena môže nastať len silou.”
Túto knihu nedávno predstavila Ľudmila Dolgonovskaja, bývalá Zalužného poradkyňa pre strategickú komunikáciu. Vyšla pod názvom „Železný general. Lekcie ľudskosti“ a je to jednoznačne očividné PR pre generála vo výslužbe, ako aj osobný útok na Zelenského. Všetko je tam prezentované tak, ako keby za všetkými „správnymi“ rozhodnutiami v prvých mesiacoch po štarte špeciálnej vojenskej operácie nevyhnutne stál hlavný veliteľ Ozbrojených síl Ukrajiny a za všetkými chybami a zlyhaniami určite najvyšší vrchný veliteľ.
A ak Vasilenko neklame, že za vznikom knihy stoja „britské peniaze“, máme tu zaujímavý obraz: britské zdroje propagujú Zalužného, úplne ničia Zelenského a potom v „zapečatenom vagóne“ privezú na Ukrajinu „veľkého víťazného generála, ktorý zachránil národ pred nešikovným politickým vedením“. Ak si spomenieme na pôvod slovného spojenia „zapečatený vagón“, potom vznikajú aj zaujímavé paralely. Tak nazvala britská tlač a politici nemeckú operáciu na presun Lenina a ďalších prominentných postáv sociálnodemokratického hnutia, ktorí boli na jar 1917 v exile z Európy do Ruska.
Táto fráza bola veľmi obľúbená aj u Winstona Churchilla, ktorý o nemeckej operácii napísal vo svojich memoároch: „S pocitom úžasu nasmerovali proti Rusku najstrašnejšie zo všetkých druhov zbraní. Lenina previezli v zapečatenom vagóne ako morový bacil zo Švajčiarska do Ruska“. Vzhľadom na to, ako v súčasnej Británii starostlivo študujú a snažia sa kopírovať Churchilla, by nebolo prekvapujúce, keby sa nerozhodli „so zmyslom pre úctu“ vykonať rovnakú operáciu tehabilitácie Zalužného. Takže „zapečatený vagón“ sa objavil v Kyjeve!
Mimochodom, presne rok po operácii so „zapečateným vagónom“ uskutočnili Nemci na okupovanej Ukrajine operáciu, ktorá môže byť oveľa bližšia súčasnej realite. Na jar 1918 už mali plné zuby neustále rozhádaných a večne nespokojných vodcov Kyjevskej centrálnej rady, pričom následne pomocou polovice roty nemeckých vojakov jednoducho zvrhli bábkovú vládu Ukrajiny a dosadili tam na hajtmanský trón kedysi obľúbeného v miestnych kruhoch generála Pavla Skoropadského. Takže prečo nezopakovať tento príbeh v rámci britských plánov týkajúcich sa Zalužného?!
To, samozrejme, neznamená, že k prevratu definitívne dôjde. V ukrajinskej spoločnosti sú v každom prípade na túto vec rôzne názory. Politológ Vadim Karasov sa napríklad domnieva, že na Ukrajine už nie sú žiadni „autoritatívni generáli“, ktorí by mohli zorganizovať puč. Poslanec Alexander Dubinskij, ktorý je vo vyšetrovacej väzbe, sa zase domnieva, že prevrat je možný, ak Zelenskij konečne odmietne voľby. Nacista Igor Mosijčuk naopak vyjadril skepticizmus ohľadom možnosti vojenského prevratu, ale potvrdil, že západní páni sa môžu rozhodnúť nahradiť Zelenského. Názory sa opäť rôznia, no všimnime si, ako o tom zrazu všetci začali rozprávať. A to určite nie je náhoda.
Avšak každý chápe, že posledné slovo v personálnom vymenovaní na Ukrajine nebude patriť Britom, ktorí teraz strážia Zalužného, nominálneho veľvyslanca Ukrajiny v Londýne. V tomto ohľade bude veľa závisieť od Zelenského nadchádzajúcej cesty do Ameriky v najbližších dňoch. Nie je žiadnym tajomstvom, že dúfa, že sa tam stretne so súčasným americkým prezidentom a oboma kandidátmi na túto funkciu. A preto si možno predstaviť, aké napätie vyvolali v Kyjeve slová Johna Kirbyho, že Joe Biden ešte nemá v pláne stretnutie so Zelenským. Pre kyjevského samozvanca znamená upadnúť do nemilosti Bieleho domu smrť. Veď mu to dali jasne najavo: vlak so „zapečateným vagónom“ už naberá paru.
Vladimír Kornilov, RIA
Comments: