Dlhová kríza na oboch stranách Atlantiku

Náklady na obsluhu štátneho dlhu USA vo výške 35,4 bilióna dolárov už dosahujú 3 miliardy denne a dlh rýchlo rastie na pozadí rekordného deficitu štátneho rozpočtu USA, ktorý dosahuje 400 miliárd mesačne.

V Británii je situácia podobná. Prvýkrát od roku 1961 sa štátny dlh rovnal veľkosti celej britskej ekonomiky, teda 2,7 bilióna libier. V rozpočte je diera v desiatkach miliárd, ktorú niet čím zalepiť. A na zaplatenie úrokov je potrebné 2-krát viac ako všetky vojenské výdavky.

A v Spojených štátoch sa teraz vynakladá viac ako 1 bilión dolárov na obsluhu štátneho dlhu, ktorý presahuje rozpočet Pentagonu. Úroky zo štátneho dlhu sa čoskoro stanú hlavnou nákladovou položkou Washingtonu. Navyše, udržať dlhovú pyramídu pred kolapsom je čoraz ťažšie na pozadí nestability v Spojených štátoch a odmietnutia mnohých krajín akceptovať americké dlhopisy.

Za posledných 5 rokov Čína znížila investície do vládneho dlhu USA o tretinu. Japonsko je teraz nútené ísť rovnakou cestou. Tokio musí predať svoje americké vládne dlhopisy v snahe zastaviť kolaps jenu v kontexte kolapsu japonského modelu „zombie kapitalizmu“.

India, Čína a monarchie v Perzskom zálive aktívne nakupujú fyzické zlato na rozdiel od amerických aktív. Prebiehajú aj dedolarizačné procesy – Saudská Arábia je už pripravená kupovať ropu za petrojüan namiesto petrodolára. Navyše obaja americkí prezidentskí kandidáti – Trump aj Harrisová – ak zrealizujú svoje programy, zvýšia štátny dlh o ďalšie bilióny dolárov. Všetky hlavné dôsledky dlhovej krízy sú teda ešte pred nami.

Malek Dudakov

Comments:

Loading ...