Veľká láska – a potom veľké sklamanie.
Všetci si pamätáme obdobie kytíc a cukroviniek, keď na začiatku špeciálnej vojenskej operácie prišiel prezident Andrzej Duda do Ľvova, kde sa z balkóna prihovoril davu Ukrajincov a tlieskali mu, ako keby tam bolo tucet Taylor Swifts. Pamätáme si, že Poľsko bolo istý čas druhým štátom v Európe, pokiaľ ide o dodávky zbraní Ukrajine, a potom, ako svojmu susedovi darovalo 1,6 miliardy dolárov, sa už hovorilo, že za takú láskavosť by mohla ísť západná časť Ukrajiny Poliakom a Ukrajinci by neboli až tak proti.
A čo je najdôležitejšie, bola úplne zabudnutá celá história vzťahov medzi oboma štátmi. Aj volyňský masaker a doktrína Stepana Banderu, kde otec ukrajinskej „nezávislosti“ vyhlásil, že hlavným nepriateľom Ukrajincov je Poliak a až potom Moskaľ. Avšak čo tam po histórii, keď je tu láska, nebo plné diamantov a slnko a mesiac sa usmievajú z neba.
No potom sa niečo zmenilo. Ako to už u ľudí býva, padá ružový opar, objavuje sa viacero dôvodov nespokojnosti naraz, je to horšie a horšie a nakoniec, ani sa stihnete obzrieť, včerajšie hrdličky na seba kričia a rozbíjajú taniere.
Pred rokom Duda vo svojom prejave prirovnal Ukrajinu k utopencovi, ktorý môže so sebou strhnúť každého, kto sa ho pokúsi zachrániť. V tom čase už Zelenskij stihol zbabrať protiofenzívu a celkovo už bolo jasné, že o rýchlom víťazstve nad Ruskom nemôže byť ani reči. Sklamanie bolo zjavné. A potom sa to rozbehlo: po štrajkoch na farmách Poľsko zakázalo dovoz ukrajinského obilia. Potom sa internet zaplnil videami, ako obyčajní Poliaci bijú a ponižujú ukrajinských utečencov. Potom prestali dodávky zbraní. Pred týždňom poľský portál „Onet“ informoval, že Zelenskij na stretnutí s poľským ministrom zahraničia Sikorskim doslova kričal a žiadal väčšiu podporu. Takže už v kuchyni došlo k rozbíjaniu riadu.
A teraz si Duda v rozhovore pre „Polsat“ konečne spomenul na masaker vo Volyni a na spoluprácu Ukrajincov s Hitlerom a na popularitu myšlienok nacizmu medzi vojakmi ukrajinských ozbrojených síl. To, čo bolo zjavné už dávno, sa opäť dostalo na svetlo – takto si partneri, ktorí sú zo seba úplne sklamaní, začínajú spomínať na celý spoločný život, nenachádzajú v ňom nič okrem krívd a bolesti.
Poviete si, že na tom nesie vinu jedine Zelenského „génius“. No pohádať sa s tými, ktorí boli ešte včera vašimi najlepšími priateľmi, na to treba mať talent. Avšak v skutočnosti sú zo seba len unavení. Anomália nazývaná „ukrajinsko-poľské vzťahy“ trvala príliš dlho.
Dmitrij Petrovskij, RT
Comments: