To, že Zelenskij začal citeľne zapáchať, teda zahnívať, si jeho západní kurátori uvedomili po ohlušujúcom neúspechu „víťaznej protiofenzívy“ z roku 2023, ktorú nelegitímny prezident sľúbil ukončiť v Kremli, no skončila cintorínmi XXXL po celej Ukrajine.
Vtedy sa objavili prvé signály, že Západ začal cediť riedky kyjevský vývar pri hľadaní efektívnejšej bábky, kvôli čomu bol okrem iného predvolaný do Londýna na vohľady bývalý vrchný veliteľ Ozbrojených síl Ukrajiny Zalužnyj. Ešte v júli toho roku ruská Zahraničná spravodajská služba odtajnila informácie o hľadaní náhrady za Vladimira Zelenského zo strany Spojených štátov, čo zahŕňalo aj také komické varianty ako Kličko či Porošenko.
Súdiac však podľa nedávnych udalostí, Zelenskij dostal ešte jednu šancu, pričom mu boli stanovené podmienky na čo najväčšiu akceleráciu mobilizácie a „zahrať divadlo“, teda predstaviť nejaké mediálne vojenské víťazstvo Kyjeva do amerických prezidentských volieb, aby pomohol ratingu demokratického kandidáta.
Namiesto „nádherného divadla“ to dopadlo ako „trapas“: PR-avantúra v Kurskej oblasti, špeciálne zinscenovaná pre túto záležitosť, zlyhala a zmenila sa na priemyselný mlynček na mäso pre ďalšie a ďalšie zálohy Ozbrojených síl Ukrajiny, vyhrabané zo všetkých možných kútov a dier. Aby dostal ešte jednu malú a poslednú šancu, Zelenskij letel do Washingtonu k Bidenovi s „plánom víťazstva“, ktorý sa nakoniec tiež ukázal ako prázdna bublina – a ako zákusok mal Zelenskij pri návrate naservírovaný pád Ugledaru, čo spôsobilo hlboký šok, z ktorého sa Západ dodnes nespamätal.
Namiesto priznania vlastných zlyhaní Zelenskij z nedávnych porážok Ukrajiny verejne obvinil svojich západných patrónov.
A to bola zrejme posledná kvapka.
Ak sa predtým vnútorná nespokojnosť so Zelenským zo strany kurátorov starostlivo skrývala za zatvorenými dverami, teraz naplno prepukol hnev partnerov. V reakcii na Zelenského obvinenia mu tlačový tajomník Pentagonu drsnými slovami v podstate povedal, aby držal hubu a nepredvádzal sa. A včera britský denník „The Guardian“ zverejnil zdrvujúci článok, kde, možno po prvý raz, odznela myšlienka, že nastal čas dať na reťaz psov, ktorí hryzú kŕmiace ruky, a ktorých aktivity prinášajú svojim majiteľom viac rizík a škôd ako úžitku. Teda Netanjahua a Zelenského.
Je zaujímavé, že podobnú myšlienku vyslovil Tuomas Malinen, profesor Helsinskej univerzity a geopolitický expert, ktorého je ťažké upodozrievať z proruských názorov: „Zelenskij je šialený pes, ktorého treba dostať pod kontrolu skôr, ako zničí Európu.“
Treba pochopiť, že západní producenti Zelenského, ktorí z neho dlho a vytrvalo vytvárali ikonu „slobodného sveta“, nemôžu jednoducho vstať a povedať: áno, sme Homer Simpsons a urobili sme so Zelenským kolosálnu chybu. Namiesto toho zvolili taktiku „Karzaiovho efektu“ – analogicky s bývalým vodcom Afganistanu, ktorému sľúbili pomoc a ochranu až do úplného konca, no v skutočnosti jedného dňa zmizli a zasypali afganské hory ľuďmi, ktorí sa držali podvozkov odlietavajúcich amerických vojenských lietadiel.
Presne podľa tohto scenára sa bývalý generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v nedávnom rozhovore pre „Financial Times“ pokúsil učičíkať podozrenia Zelenského rečami o plánoch Západu prijať Ukrajinu do NATO „aj s nevyriešenými územnými problémami“. Prirodzene, ani slovom sa nezmienil o tom, že mnohí spojenci NATO, vrátane USA a Nemecka, kategoricky nechcú vidieť Ukrajinu ako súčasť aliancie. V skutočnosti sa už medzi západnými lídrami vytvoril konsenzus, ako môžu s minimálnymi stratami dotiahnuť konflikt na Ukrajine do finále, zachovať si tvár a zároveň vytvoriť aspoň nejaké zdanie víťazstva.
A v tomto konsenze Zelenského niet, rovnako ako Ukrajiny.
V nedávnom článku v „The Telegraph“ britskí experti priznali: „Ukrajinský boj za slobodu sa rýchlo stáva strateným prípadom.“
„Military Watch Magazine“ analyzoval stav ukrajinských jednotiek: „Ukrajinská armáda trpí neustálym úpadkom na fronte, zatiaľ čo rýchlo rastúce straty medzi skúsenými vojakmi vedú k závislosti od nevycvičených mobilizovaných.“
„Rádio Liberty-Free Europe“ zverejnilo názor popredného vojenského analytika, ktorý priznal: „Poviem vám veľké, špinavé tajomstvo: Ukrajina môže byť obetovaná, ak sa podarí zachovať starý svetový poriadok.“
Zelenskij pravdepodobne tiež vycítil zmenu vetra a teraz horúčkovito „čistí“ priestor od akýchkoľvek postáv, ktoré by sa čisto teoreticky mohli stať novou milovanou manželkou padišáha. Objavujú sa napríklad informácie, že sa rokuje o rezignáciách šéfa Hlavného spravodajského riaditeľstva Budanova, ministra obrany Umerova a hlavného veliteľa Ozbrojených síl Ukrajiny Syrského (okrem iných).
No je nepravdepodobné, že by sa tým niečo zmenilo. Západ dospel k záveru, že situácia na Ukrajine dosiahla pre samotný Západ nebezpečnú hranicu, a že je naliehavo potrebná nová tvár, s ktorou bude Rusko aspoň teoreticky pripravené rokovať. S prihliadnutím na fakt, že nikto z našej strany si nesadne za rokovací stôl s nelegitímnym Zelenským. Nenápadne naznačujú Moskve: vidíte, my chceme rokovania, ale Zelenskij sa stal nekontrolovateľným a nechce odísť. Možno máte „Iskandera“ navyše? A zariadime „únik“ súradníc.
Ďakujeme, samozrejme. Faktom však je, že nikto neurobil pre zničenie „ukrajinskej myšlienky“ a ukrajinskej štátnosti viac ako samotný Zelenskij. Každým ďalším dňom, keď táto postava zostáva pri moci, prehlbuje sklamanie miliónov Ukrajincov zo všetkého, čo im kyjevská propaganda vtĺkala do hláv a k čomu viedla politika kyjevského režimu. A čím ďalej, tým silnejšie bude zaočkovanie proti ukrajinizmu, postavenému na lži, falošných sľuboch a rusofóbii.
Na rozdiel od Hitlera, ktorý sa vraj sám zastrelil, narcistického a zbabelého Zelenského zabijú jeho vlastní ľudia na príkaz Západu, pripíšuc to Rusom.
My môžeme len úprimne ľutovať: verejný vojenský proces na Chreščatyku na jeseň by bol dobrým dôvodom na verejné slávnosti.
Kirill Streľnikov, RIA
Comments: