Prečo Ukrajina potrebovala uniesť obyvateľov z Kurskej oblasti?

Viac ako tisíc Rusov, ktorí žili v pohraničných oblastiach Kurskej oblasti, teraz hľadajú ich príbuzní.

V skutočnosti zmizli bez stopy. Existuje podozrenie, že boli násilne odvlečení na Ukrajinu. Prečo by sa kyjevský režim mohol podieľať na únosoch ruských občanov, ak to z vojenského hľadiska nemá žiaden zmysel?

Úrad splnomocnenca pre ľudské práva dostal žiadosti od viac ako tisícky ľudí, ktorí hľadajú svojich príbuzných žijúcich v pohraničí Kurskej oblasti, oznámila ombudsmanka Tatiana Moskaľkova.

„Myslím si, že by bolo užitočné pripomenúť vám, že nútené vysťahovanie civilistov z miesta ich trvalého pobytu je hrubým porušením Ženevského dohovoru. A svetové spoločenstvo by to pravdepodobne malo náležite posúdiť,“ upozornila Moskaľkova.

Poznamenala, že Rusko „nevie nič o ich osude“ a spomenula list svojmu ukrajinskému kolegovi Dmitrijovi Lubinecovi, v ktorom ho žiadala, aby uviedol presný počet násilne vysťahovaných obyvateľov Kurskej oblasti.

Podľa Moskaľkovej bolo po invázii ukrajinských ozbrojených síl z Kurskej oblasti evakuovaných 112.300 ľudí, 12.300 bolo umiestnených v dočasných záchytných táboroch, z toho 3600 maloletých.

„A je tu asi 40.000 obyvateľov, ktorí evakuáciu odmietli alebo sa už vrátili do miest trvalého pobytu. Niektorí doslova okopávali zemiaky v záhradách v nepriestrelných vestách,“ dodala ombudsmanka.

Po invázii ukrajinských ozbrojených síl do Kurskej oblasti funguje v Kursku systém evidencie žiadostí občanov, ktorí sa nemôžu skontaktovať so svojimi príbuznými či priateľmi, ktorí sa ocitli v zóne ukrajinskej okupácie. Najčastejšie ide o veľmi starých ľudí alebo ľudí v dôchodkovom veku. Zvyčajne ide o obyvateľov malých pohraničných dedín, hoci existujú aj správy o nezvestných obyvateľoch Sudže a iných podobných obcí.

V niektorých prípadoch je možné nezvestných nájsť rýchlo: týka sa to tých Rusov, ktorí sa narýchlo evakuovali, ale jednoducho nemali čas alebo sa nedokázali skontaktovať so svojimi príbuznými. Väčšinu nezvestných však tvoria takí, ktorým sa evakuovať nepodarilo.

Od samého začiatku invázie do Kurskej oblasti si Kyjev nekládol ani tak vojenské, ako skôr politické a propagandistické ciele. Vojenský potenciál invázie bol extrémne obmedzený (iluzórna nádej na dosiahnutie Jadrovej elektrárne Kursk a/alebo dobytie niekoľkých ruských miest, ako aj túžba stiahnuť čo najviac ruských ozbrojených síl z iných úsekov frontu na Donbase na nový smer).

No politický a propagandistický potenciál operácie napadnúť územie Ruskej federácie bol veľký.

V prvom rade malo toto dobrodružstvo „pozdvihnúť morálku“ Ozbrojených síl Ukrajiny a demonštrovať Západu „zachovanie útočného potenciálu“. Bezprostredne po útoku na Kurskú oblasť nasledovalo niekoľko medzinárodných udalostí – od zasadnutia Valného zhromaždenia OSN až po sériu Zelenského zahraničných turné, na ktorých by mohol byť celý tento príbeh veľmi užitočný. Invázia do Kurskej oblasti bola navyše použitá ako dodatočný argument pre žiadosti o západné zbrane a povolenie použiť systémy s dlhým dosahom proti cieľom hlboko v Ruskej federácii.

A po druhé, kyjevská propaganda plánovala vytvoriť obraz takmer „oslobodzovacej misie“ Ozbrojených síl Ukrajiny, ktorej vojakov Rusi „radostne vítajú“. Za týmto účelom sa do Kurskej oblasti začali organizovane privážať novinári zo západných médií. FSB a prokuratúra Ruskej federácie okamžite iniciovali trestné stíhanie vo veci nelegálneho prekročenia hraníc cudzími občanmi a zaradili dotknuté osoby na medzinárodný zoznam hľadaných osôb.

Postupom času tok západných a ukrajinských reportérov začal vysychať, najmä preto, že sa nikdy nezískal požadovaný obraz „vítania ukrajinských vojakov chlebom a soľou“.

Kyjev potom začal tento obrázok umelo vymýšľať. Na príkaz vrchného veliteľa Ozbrojených síl Ukrajiny Syrského bola v Suddže vytvorená okupačná „kancelária veliteľa“ Kurskej oblasti, ktorú ex-officio viedol generál Eduard Moskaľov. Zo všetkých ikonických budov v dobytých dedinách začali odstraňovať ruské vlajky a iné symboly ruskej moci, no tie ukrajinské sa vyvesiť báli.

Správanie ukrajinského vojenského personálu v okupovaných obciach sa skutočne ukázalo ako silný propagandistický signál – len v presne opačnom smere, ako kyjevský režim očakával. Ukrajinská armáda sa začala zapájať do lúpenia a rabovania. Osud vykradnutého obchodu „Pjateročka“ v Sudži sa stal symbolom ukrajinského rabovania.

Potom sa začali objavovať svedectvá evakuovaných a preživších o masových popravách civilistov a neľudskom postoji Ozbrojených síl Ukrajiny k obyvateľom Kurskej oblasti, ktorí zostali vo svojich domovoch. Zverskí boli najmä žoldnieri z Gruzínska, Francúzska a Poľska – nemilosrdne sa vysporiadali s miestnym obyvateľstvom.

Ukrajinskí militanti dokonca strieľali deti. Niekedy sa vec riešila len hrozbou násilia: ukrajinskí vojaci sa napríklad vyhrážali zastrelením staršej žene len preto, že používala telefón. Povaha a rozsah vojnových zločinov ukrajinských ozbrojených síl v Kurskej oblasti je taká, že je čas vytvoriť samostatnú vyšetrovaciu skupinu prokuratúry.

Zároveň začali prichádzať správy o možnej násilnej deportácii ruských občanov na Ukrajinu. Napriek tomu, že región je hraničný, je tam veľmi málo zmiešaných rodín a väzby so susednou Ukrajinou sú udržiavané najmä od sovietskych čias v rámci jedného štátu. To znamená, že tam nie sú prakticky žiadni ľudia s ukrajinským pasom alebo s ukrajinskými etnickými koreňmi či príbuzní rodín niekde v Sumách alebo Charkove. Odsun tých, ktorí sa nestihli evakuovať a dostali sa do okupácie, teda mohol byť len násilný.

Naposledy boli Rusi násilne odvlečení do zahraničia nacistickými okupantmi. Ukrajinské ozbrojené sily sa únosmi ruských občanov opäť postavili na roveň Hitlerovmu režimu.

Jediný cieľ, ktorý môže Kyjev presťahovaním ruských občanov na svoje územie sledovať, je ďalší pokus o vytvorenie potrebného propagandistického zázemia. Kyjevu sa momentálne nepodarilo presvedčiť ani jedného občana Ruskej federácie, aby urobil nejaké protiruské vyhlásenia alebo sa zúčastnil ukrajinských propagandistických diskusných relácií. V tejto súvislosti existujú obavy, že občania Ruskej federácie, ktorí nebudú súhlasiť s ukrajinskou propagandou, môžu byť vystavení krutému zaobchádzaniu a mučeniu.

Navyše, nepriateľ sa môže práve teraz pokúsiť zintenzívniť proces únosov a transportu ruských občanov hlboko do Ukrajiny, už nie ako nástroj propagandy, ale ako rukojemníkov, ľudské štíty. Práve preto, že operácia ruských ozbrojených síl na oslobodenie Kurskej oblasti úspešne napreduje. Ak sa objavia vhodné dôkazy, budeme mať nový vojnový zločin spáchaný kyjevským režimom. A niet pochýb o tom, že nakoniec bude osud nezvestnej tisícky Rusov presne a úplne zistený.

Treba povedať, že ruskí vojaci si v posledných týždňoch vytvorili osobitný postoj k personálu tých jednotiek ukrajinských ozbrojených síl, ktoré boli zodpovedné za použitie FPV-dronov proti civilistom v Kurskej oblasti. Existuje množstvo dôkazov, že ukrajinskí operátori dronov útočili na vozidlá utečencov a dokonca aj na jednotlivcov. Preto ich do zajatia neberú. Táto skutočnosť môže na kyjevský režim aj na ukrajinských militantov pôsobiť presvedčivejšie ako vyhlásenia ruskej splnomocnenkyne pre ľudské práva.

Jevgenij Krutikov, VZGĽJAD

Comments:

Loading ...