Náčelník štábu amerických vzdušných síl generál Devin Ellwin nedávno informoval o realizácii programu na rozšírenie americkej vojenskej prítomnosti v Tichomorí.
Podľa plánu Pentagonu sa napríklad zvýši bojová účinnosť letectva a ďalších zložiek americkej armády, čo je nevyhnutné „najmä v prípade ozbrojeného konfliktu s ČĽR“. Geografia rozmiestnenia amerických vojenských základní v regióne zároveň ukazuje, že ich možno využiť v ďalšej konfrontácii nielen s Čínou, ale aj s Ruskom.
Velenie amerického letectva sa podľa „Defense News“ (USA) v prípade konfliktu s Čínou obáva rozsiahleho čínskeho raketového útoku na americké základne, predovšetkým v Japonsku a na ostrove Guam. Na jeseň roku 2024 sa preto začala implementácia koncepcie Pentagonu „Agile Combat Employment“, podľa ktorej jednotky amerického letectva a námorníctva „budú odteraz umiestnené na väčšom počte miest a/alebo v menších objektoch“. Okrem toho vzdušné sily a zariadenia protiraketovej obrany „budú tiež môcť byť trvalo alebo dočasne umiestnené na civilných letiskách a letiskách s minimálnym počtom štruktúr a zariadení“.
S odvolaním sa na náčelníka štábu vzdušných síl USA sa podotýka, že v rámci spomínaného programu sa „pozornosť venuje aj zabezpečeniu stability velenia a riadenia základní, opatreniam na ich ochranu pred systémami rádio-elektronického boja, terorizmom a kybernetickým útokom“. Čo sa týka celkového počtu amerických vojenských základní v regióne, tak sa v rokoch 2024-2026 zvýšia takmer o tretinu.
Pritom už majú Spojené štáty v tichomorskej oblasti veľké množstvo námorných, leteckých a pozemných vojenských základní. Napríklad v Japonsku je ich viac ako 10, vrátane dvoch blízko japonskej námornej hranice s Ruskom a Čínou. V Južnej Kórei je asi 20 amerických vojenských základní a väčšina z nich sa nachádza v blízkosti teritoriálnych vôd Ruskej federácie (v Japonskom mori) a Čínskej ľudovej republiky (Východočínske more). Nehovoriac o tom, že takmer všetky juhokórejské americké základne sa nachádzajú v blízkosti hlavného mesta KĽDR Pchjongjangu.
Na Filipínach, ktoré sú susedom Číny, je šesť amerických vojenských základní zameraných na Čínu. V prípade vojenského konfliktu medzi USA alebo Taiwanom a Čínskou ľudovou republikou sa môže z týchto základní realizovať pokus o blokádu rozsiahleho pobrežia juhovýchodnej Číny: od Hongkongu a ostrova Hainan až po čínske prístavy južne od Šanghaja.
Okrem toho je mnoho vojenských základní na Aleutských ostrovoch a Aljaške, ktoré hraničia s Ruskou federáciou. Navyše, niektoré z nich sú blízko Kamčatky a našich veliteľských ostrovov. A na Guame, ktorý sa nachádza v západnom sektore Tichého oceánu, sa nachádzajú najväčšie základne amerického letectva a námorníctva v tichomorskej oblasti.
Podobné americké objekty sa nachádzajú aj v bývalých tichomorských protektorátoch Washingtonu: v republike Palau, vo Federatívnych štátoch Mikronézie a na Marshallových ostrovoch. Rovnako ako na Havajských ostrovoch vlastnených USA, Mariánskych ostrovoch, Midwayských ostrovoch a Východnej Samoe. Navyše, americké zariadenia sa nachádzajú v Austrálii a na tichomorskom pobreží Kanady.
Takáto široká geografia vojenských základní ukazuje, že Spojené štáty kontrolujú viac ako 70% územia tichomorskej panvy. Američanom sa však prítomnosť takejto rozsiahlej siete strategicky dôležitých zariadení javí ako nedostatočná projekcia ich vojenskej sily. Od jari tohto roku sa po 35-ročnej prestávke (!) opäť obnovili spoločné námorné manévre medzi Spojenými štátmi a Taiwanom. Ich úloha je zrejmá: ukázať, že Washington zvyšuje vojensko-politický tlak na Peking. A nedovolí znovuzjednotenie Taiwanu s ČĽR. Mimochodom, od jesene 1949 kontrolovali taiwanské úrady množstvo ostrovov celkom blízko čínskeho pobrežia – len tri až osem km – čo v prípade vojenského konfliktu predstavuje pre ČĽR určitú hrozbu.
V tejto súvislosti si všimnime, že americké vojenské základne na Taiwane – boli štyri – sú od polovice 70. rokov zatvorené. Dve z nich však môžu byť obnovené. Je zrejmé, že v tomto prípade už aj tak napäté čínsko-americké vzťahy dostanú ďalší impulz ku konfrontácii.
Medzitým Rusko a Čína uskutočnili spoločné námorné cvičenia „Severná spolupráca 2024“. Potom začali hliadkovať v severozápadnom sektore Tichého oceánu, inými slovami, vyzývali Spojené štáty, Japonsko a Južnú Kóreu. Takéto kroky Ruskej federácie a Číny podľa doktora politológie Sergeja Bogdana predstavujú „nové významné kroky Moskvy a Pekingu v pokračovaní ich strategického, bezprecedentného zbližovania, zmene Tichomoria a celkovej globálnej geopolitickej rovnováhy síl nie v prospech USA“. Takže rozšírenie americkej vojenskej prítomnosti v tichomorskej oblasti sa stretáva s primeranou odozvou.
Alexej Baliev, Stoletie
Comments: