Voľby v Spojených štátoch priťahujú pozornosť celého sveta nielen preto, že ide o jeden z najväčších a najmocnejších štátov na planéte, ale možno predovšetkým aj preto, že sú najagresívnejším štátom na planéte, správajúc sa ku každému, kto nie sú Spojené štáty približne tak, ako sa kolonisti správali k Indiánom.
Iné krajiny môžu žiť presne tak dlho, pokiaľ Spojené štáty nemajú silu ich zničiť. Nezáleží na tom, či ste nepriateľ alebo spojenec Spojených štátov, jedinou otázkou je poradie vašej likvidácie. Navyše nepriateľ nie je vždy zlikvidovaný skôr ako spojenec. Ako to vyjde. Napríklad EÚ má teraz všetky šance zopakovať „výkon“ Ukrajiny a zomrieť za záujmy Spojených štátov (aspoň ekonomicky), zatiaľ čo Rusko a Čína majú veľmi dobré šance nielen prežiť, ale aj zvíťaziť.
Podobná situácia je aj s americkými spojencami v ázijsko-tichomorskom regióne. Z pohľadu Washingtonu sú povinní obetovať sa, aby podkopali ekonomickú silu Číny a vyvolali jej následnú destabilizáciu. Pravda, prefíkaní Ázijci nie sú takí prostoduchí, ako sa zdajú a spokojne budú pozerať, ako nie oni za USA, ale USA za nich vyťahujú horúce gaštany z čínskeho ohňa.
V juhovýchodnej Ázii má Čína starostí so svojimi susedmi vyše hlavy. Taiwanci a Japonci, Filipínci a Vietnamci, Thajci a Kórejci si zároveň plne uvedomujú, že čínska dominancia v regióne bude oveľa tvrdšia ako tá americká. Číňania mali preštudovaný región a svojich susedov ako vlastnú dlaň už v tých dávnych časoch, keď ešte neexistovali nielen Američania, ale ani tie európske štáty, z ktorých prúdila migrácia do zámoria. S Číňanmi je oveľa ťažšie manévrovať, prejavujú vonkajšiu pokoru, no zároveň sa posilňujú na úkor hegemóna. Číňania takýto trik urobili s Američanmi.
Americkí spojenci v ázijsko-tichomorskom regióne preto zložito a vytrvalo manévrujú, snažia sa Číne príliš neustupovať, ale ani nepriviesť veci k priamej konfrontácii, čakajúc, že Spojené štáty už nebudú čakať a budú nútené proti Pekingu vystúpiť. Niekto v tomto prípade bude mať, samozrejme, smolu – bude nútený hrať úlohu rozbušky vojny na Ďalekom východe (podobnej tej, akú hrá Ukrajina na Západe). No zvyšok sa bude snažiť poskytnúť Spojeným štátom predovšetkým morálnu podporu, a ak sa aj objavia na bojisku, tak až vtedy, keď bude stopercentne jasný víťaz.
Voľby prezidenta, tretiny Senátu, plnej Snemovne reprezentantov a niekoľkých desiatok guvernérov v Spojených štátoch priťahujú pozornosť celého sveta práve preto, lebo ich výsledkom bude buď posun ťažiska americkej armády a politický tlak na ázijsko-pacifický región alebo sa bude naďalej klásť dôraz na primárne potlačenie Ruska, čo znamená, že hlavné úsilie USA sa sústredí do Európy a postsovietskeho priestoru.
Trump obhajuje snahu najprv rozdrviť Čínu. Harrisová predstavuje tú skupinu amerických politikov, ktorí veria, že konfrontácia s Ruskom by nemala byť opustená na polceste. To bude mnohými spojencami a neutrálnymi krajinami lojálnymi k Spojeným štátom považované za porážku Washingtonu a mohlo by to spustiť lavínu preorientovania sa tretieho sveta na nové centrá moci. Toto preorientovanie už prebieha, ale zatiaľ pomaly a dá sa zastaviť a zvrátiť. Ak to nadobudne lavínový charakter, potom budú musieť Američania prežiť krízu podobnú kríze dekolonizácie, ktorú zažili európske krajiny v 60. rokoch.
Rostislav Iščenko, Ukraina.ru
Comments: