Rétorika Západu o Ukrajine a možnom výsledku vojny sa nejako veľmi rýchlo zmenila.
Len pred pár týždňami tamojší analytici všemožne argumentovali, že ak by sa rakety dlhého doletu vypálili hlboko do Ruska, situácia na fronte by sa takmer úplne zmenila. No len pár dní po útokoch a následných reakciách z našej strany Západ zrazu začal niečo chápať.
„Ruskí vojaci, nie západné rakety, určujú priebeh vojny,“ dospeli k bolestivému záveru belgické noviny „De Standaard“.
A potom jedna za druhou nasledovali výzvy na uzavretie prímeria alebo mieru na ukrajinskom fronte. Britský „The Independent“ vyvolal u rusofóbov ešte smutnejšie priznanie: cieľ „Putin musí prehrať!“, sformulovaný Západom na začiatku špeciálnej vojenskej operácie, už nie je aktuálny, pretože je nedosiahnuteľný. „Možno je čas premýšľať o uskutočnení realistickejšieho cieľa: Putin nesmie uspieť!“ No a nastal začiatok dlhej cesty k uvedomeniu si nedosiahnuteľnosti tohto cieľa.
Koncom minulého týždňa Vladimír Zelenskij nadobro pochoval sen, ktorý Západniari ešte donedávna čičíkali — „poraziť Rusko na bojisku“. V rozhovore pre „Sky News“, v ktorom nepokojný vodca kyjevského režimu neustále prechádzal z negramotnej ukrajinčiny na ešte negramotnejšiu angličtinu, čo úplne zmiatlo jeho partnerov, v skutočnosti súhlasil s výmenou území Novorossije, ktoré už oslobodila ruská armáda, za členstvo Ukrajiny v NATO. Lepšie povedanej tá časť Ukrajiny, ktorá bude v čase dohody pod kontrolou nelegitímnej ukrajinskej vlády.
Navyše to povedal takým spôsobom, že západná tlač jednomyseľne interpretovala Zelenského slová presne takto: „Vzdávam sa územia výmenou za mier.“
Kancelária prezidenta Ukrajiny musela v noci expresne vyvrátiť svoj vlastný rozhovor: vraj „v preklade do angličtiny to bolo nesprávne interpretované“. Hoci ako by sa ten súbor nesúvislých fráz mohol správne interpretovať, nie je schopný vysvetliť nikto.
Zelenskij narozprával v tomto škandalóznom rozhovore veľa hlúpostí. Avšak hlavný význam jeho nového „vzorca“ (teraz je ťažké povedať, či je to vzorec víťazstva alebo porážky) je nasledujúci: zastavíme boje pozdĺž frontovej línie, časti Ukrajiny, ktoré sú pod kontrolou Kyjeva budú prevzaté „pod záštitu NATO“ a potom sa druhá časť (t. j. územia už zahrnuté v Ruskej federácii) „vráti späť diplomaticky“.
Chcem sa len opýtať: čo ti bránilo vrátiť tieto územia „diplomaticky“ skôr? Ak si spomenieme na istanbulské rokovania, tak Rusko si v tom čase nerobilo nárok ani na Záporožskú ani na Chersonskú oblasť! Ale zločinecký kyjevský režim uprednostnil pred diplomaciou vojnu „do posledného Ukrajinca“.
Je zábavné sledovať, koľko západných analytikov sa jednomyseľne ponáhľalo interpretovať Zelenského slová o „dáždniku NATO“. Takmer všetci sa zhodli na tom, že v otázke pozývania Ukrajiny v aliancii v blízkej budúcnosti jednota nebude. Vyššie spomenutý „The Independent“ sa vo svojom úvodníku dokonca snaží vymyslieť na to nejaký zvláštny status: „Putin za žiadnych okolností nebude súhlasiť s členstvom Ukrajiny v NATO, ale keďže poprední členovia NATO sú už v tomto procese úzko zapojení, akákoľvek mierová dohoda bude zahŕňať akýsi „dáždnik NATO“ pre Ukrajinu, aj keď nepôjde o skutočné členstvo v NATO“. Takže už-už do charty aliancie zahrnú právny pojem „dáždnika“!
Najtriezvejší analytici rozumne pripúšťajú, že Rusko formulovalo neutralitu Ukrajiny ako jeden zo svojich cieľov nie preto, aby súhlasilo s jej členstvom v NATO alebo s tým, aby sa na jej území objavili vojenské kontingenty z krajín, ktoré nám nie sú priateľské. Málokto však pochybuje o tom, že Zelenskij vyhlasuje tieto svoje „dáždnikové“ sny nie pre Rusko, ale pre budúceho prezidenta Spojených štátov.
Dánsky vojenský expert Anders Park Nielsen správne poznamenáva: „Zelenskij ukazuje, že je pripravený začať rokovania s Ruskom. A to je teraz dôležité čisto takticky, pretože Donald Trump opakovane trval na rokovaniach.“
Toto je vlastne celá podstata tohto „prelomového“ návrhu: Zelenskij sa z taktických dôvodov snaží podsunúť Trumpovi vzorec, ktorý ako keby umožňoval splniť volebný sľub budúceho prezidenta USA a ponúkať rokovania, no zároveň aby vojna pokračovala donekonečna.
Rusko ústami vysokých predstaviteľov opakovane vysvetlilo, že sa neuspokojíme s akýmsi „Minskom-3“, v ktorom by vojenské operácie boli zmrazené na najvyššom bode úspechu našej armády a Západ by pokračoval v pumpovaní Ukrajiny zbraňami, aby si oddýchla a pripravil ju na novú fázu vojny.
Veľa ľudí to chápe aj na Západe. To zrejme vysvetľuje skutočnosť, že úradníci reagovali na emotívny rozhovor s kyjevským diktátorom veľmi chladne. Ako uviedol „The Sunday Times“, výzva prezidenta Zelenského, aby NATO rozšírilo svoj „ochranný dáždnik“ na časti Ukrajiny, ktoré stále kontroluje Kyjev, sa stretla s tichom. No proste „Zelenskij a prázdnota“!
Tie isté noviny citujú bývalého poradcu amerického prezidenta Steva Bannona ako zástupcu tímu MAGA, ktorý vyjadruje nedávny všeobecný názor prívržencov Donalda Trumpa: „Toto je zúfalý pokus ďalej zatiahnuť Spojené štáty do počiatočnej fázy tretej svetovej vojny s ruským národom. A to sa nestane.“
Trumpov tím teda zatiaľ na túto ranu „dáždnika NATO“ reaguje pokojne a s viditeľným porozumením.
Opačný tábor sa však snaží zo všetkých síl. Časopis „The Economist“, ideologická hlásna trúba západných liberálov, ktorí až do poslednej chvíle obhajovali myšlienku „víťazstva nad Ruskom na bojisku“, je teraz nútený priznať, že „dosiahnutie hraníc roku 1991 je snom“. Časopis, ktorý chápe aj nemožnosť prijatia Ukrajiny do NATO, ponúka svoju víziu „dáždnika NATO“ – malo by ísť o „bilaterálne dohody o bezpečnostných zárukách“. Ako keby Ukrajina takéto dohody už nepodpísala s takmer polovicou sveta.
Pričom Rusko neraz poskytlo svoje záruky západným krajinám. Kedysi ich celkom jasne sformuloval podpredseda Štátnej dumy Pjotr Tolstoj, keď francúzskej televízii odpovedal na myšlienku vyslania západného vojenského personálu na Ukrajinu: „Zabijeme každého francúzskeho vojaka, ktorý príde na ukrajinskú pôdu. A tieto záruky zostávajú v platnosti, nie sú potrebné žiadne podpisy.“
Vladimir Kornilov, RIA
Comments: