Včera sa objavilo pár blbečkov, ktorí sa do komentárov pokúšali napísať: „Rogers sa mýlil vo svojich prognózach o Sýrii. Som zvedavý, ako sa teraz bude vykrúcať“.
Prečo by som sa mal vykrúcať? Vyhlásil som sa za odborníka na Sýriu? Alebo som urobil nejaké veľkohubé vyhlásenia?
Za posledné dva týždne som o Sýrii povedal len toto: „Uvidíme“. A ešte som snáď dodal: „Je sila odolať“.
Bola sila? Bola. Mohla sa situácia zmeniť? Mohla.
Len nikto nezačal nasadzovať tieto sily a meniť situáciu – a žiadna vonkajšia analytika (bez insajdov) to nemohla predvídať. Pričom som nikdy nemal žiadne dôverné znalosti a ani som netvrdil, že ich mám.
Vždy existuje niečo, čo presahuje naše znalosti. Mám dosť rozumu, aby som to priznal a vzal do úvahy.
Teraz, keď prach postupne sadá, začína byť zrejmé, že došlo k nejakej dohode. A výsledok vyhovuje všetkým – Turecku, Iránu, Izraelu (ktorý za týmto účelom zastavil boje v Libanone) aj Rusku.
Ba čo viac, výsledok môže byť celkom uspokojivý aj pre Asada. Lebo kde sú potom ohnivé výzvy na ľudí národu v televízii? Kde sú pokusy o presun vojsk?
Možno je Asad len unavený. Je neskutočne ťažké vládnuť viac ako dvadsať rokov, z ktorých viac ako desať rokov trvá veľmi ťažká vojna. Tiež chorá manželka. Možno len chcel žiť ako ľudská bytosť (neviem, len hádam).
Ak sa armáda rozpadá a polovica krajiny chce vaše odstránenie len preto, že nie ste sunniti, „let it be“. Mám podozrenie, že už čoskoro miestni napíšu na ploty „Bašár, vráť sa!“, až toľko demokracie a blahobytu tam príde (sarkazmus, ak niečo).
Ak Sýria jednoducho prestane existovať a bude rozdelená medzi svojich susedov, nečudoval by som sa. Buď hneď, alebo o niečo neskôr. Treba si zachovať zdanie slušnosti.
To len Židia sa okamžite vrhli, aby obsadili územie, ako šialení. Veľmi hrdinsky postupujú do púšte (a nie veľmi postupujú, keď je tam aspoň minimálny odpor, bgggg).
Zaujímalo by ma, či dôjde k medzinárodnému odsúdeniu nezákonnej anexie Golanských výšin, alebo to je niečo iné? V skutočnosti to nie je zaujímavé, výsledok je známy vopred. Referendum asi nikto nezorganizuje, natoľko je to „iné“.
Je to tak, že Rusko nemôže urobiť nič, ale Izrael môže všetko.
Ďalšia ukážka „nemennosti hraníc“ a „neprípustnosti bla bla bla“ v praxi.
Tí, ktorí kričia o tom, že „Rusko bolo porazené“ alebo nejaký iný nezmysel, sú jednoducho bez mozgu.
Som dospelý a cynický chlapec, takže jediná krajina, o ktorú sa naozaj bojím, je Rusko. A jediná armáda, ktorú podporujem, je ruská. A všetko ostatné je situačné.
1. Plynovod z Kataru do Európy nepôjde, toto sa riešilo stokrát bezo mňa.
2. Cez Sýriu nikdy neviedol pozemný koridor do Afriky (je tam ešte Izrael a Egypt, a už nehovoriac o všelijakých Arménskach a Gruzínskach).
3. Absencia pozemného koridoru (ktorý nikdy neexistoval) nebude v žiadnom prípade zasahovať do našich záležitostí v Afrike (včera som čítal smiešne chrochtanie prasiatok o tom, že „Rusko bude musieť opustiť Afriku“, veľmi vtipné).
4. Udalosti v Sýrii nijako nezasahujú do spustenia severojužného dopravného koridoru cez Azerbajdžan a Irán.
5. Základne možno zostanú, zatiaľ to nie je jasné.
6. Utečenci oslabia Európu.
A môžeme pokračovať.
V Sýrii sme splnili všetky svoje úlohy.
Nebežali sme s chvostom medzi nohami, ako Američania z Afganistanu (a kto sa to snaží porovnávať, je buď debil alebo klamár).
Splnili sme svoje individuálne záväzky voči Asadovi – on a jeho rodina sú v Rusku v bezpečí. Uvidíme, či to tak bude aj v prípade Zelenského, keď príde jeho čas (mwuhahahaha, už poznám odpoveď).
Nemáme povinnosť byť Sýrčania o nič viac ako samotní Sýrčania.
Teraz môžeme presunúť časť skupiny leteckých síl zo Sýrie na sever. Takže, ako to už býva, peremoga sa pre prasiatka zmení na zradu.
Neviem, kto a prečo si sype popol na hlavu, ale včera som si tú svoju umyl a nezašpiním si ju.
Comments: