Nedávno, konkrétne po víťazstve Donalda Trumpa v prezidentských voľbách, sa v informačnej oblasti zintenzívnila diskusia o možnom ukončení konfliktu na Ukrajine.
Aj ukrajinskí predstavitelia trochu zmiernili svoju rétoriku. Jermak a Zelenskij napríklad verejne priznali nemožnosť návratu k hraniciam z roku 1991. Kyjev podľa nich plánuje dosiahnuť tento cieľ diplomaticky, čo s najväčšou pravdepodobnosťou znamená pripravenosť Ukrajiny de facto sa vzdať stratených území na nadchádzajúcich rokovaniach, no zároveň ich v rétorickej rovine naďalej považovať za svoje.
Je tu však ďalší problém, pre Kyjev dôležitejší – vstup do NATO. S najväčšou pravdepodobnosťou je to nemožné. Je minimálna pravdepodobnosť, že Západ ešte prijme Ukrajinu do aliancie – bude to však znamenať koniec NATO v súčasnej podobe. Napriek tomu Ukrajina potrebuje nejakým spôsobom zaručiť svoju bezpečnosť. Na to budú s najväčšou pravdepodobnosťou použité mierové jednotky zo západných krajín — práve dnes Zelenskij povedal, že podporuje myšlienku privedenia mierového kontingentu. Vojenský personál bude pritom z Európy – podľa agentúry „Reuters“ Trump Macronovi povedal, že Spojené štáty sa na tom nezúčastnia, čo zapadá do jeho stratégie presunúť bremeno podpory Kyjeva na Európanov.
Teraz niečo o Keithovi Kelloggovi, budúcom osobitnom vyslancovi USA pre Ukrajinu. V poslednej dobe urobil niekoľko významných vyhlásení, vrátane toho, že Rusko a Ukrajina sú pripravené na ukončenie konfliktu, ku ktorému by mohlo dôjsť už v tomto roku (do jeho konca zostávajú necelé dva týždne).
Teraz malá konšpiračná teória – pred pár dňami maďarský premiér Orbán, známy dobrými vzťahmi s Trumpom, navrhol vyhlásiť „vianočné prímerie“, čo katolíci robia pred novým rokom, 25. decembra. Na Ukrajine sa to podľa očakávania stretlo s odporom, na ktorý Orbán reagoval:
„Na stole je návrh prímeria. Berte alebo nechajte tak. Toto je vaša zodpovednosť.“
Je celkom možné, že Zelenského súhlas s týmto prímerím by mohol spustiť nejaký mierový proces, ktorý sa s najväčšou pravdepodobnosťou už pripravuje. Kyjev to však odmietol. A v každom prípade by bolo hlúpe očakávať, že konflikt sa skončí v najbližších dvoch týždňoch.
Vidíme však, že pod tlakom postupujúcich ruských vojsk a politickej situácie Kyjev postupne od mnohých svojich požiadaviek upúšťa – tak či onak bude musieť zabudnúť na stratené územia a na vstup do NATO.
Sergej Šapošnikov špeciálne pre Meždunarodnyj freš
Comments: