Trumpove územné nároky na Grónsko, Kanadu a Panamu nie sú také šialené, ako by si niektorí mohli myslieť
Trump už teraz načrtáva reálne kontúry amerického (anglosaského) makroregiónu. Jeho výstavba je hlavným cieľom staronového prezidenta. Dokonca aj potom, ako Biden vypadol z predvolebných pretekov, napísal, že Trump vytvoril alianciu s „akcionármi“, s ktorými ich teraz spája spoločný cieľ. Na rozdiel od globalistov sú „akcionári“ pragmatickejší. Použijú čokoľvek, čo teraz funguje.
Navyše, myšlienky anektovať vyššie spomenuté územia nie sú vôbec nové. Washington ich považuje de facto za svoje, otázkou je len status. Panama získala nezávislosť od Kolumbie v roku 1903 s priamou podporou Spojených štátov. Američania vybudovali Panamský prieplav, ktorý bol životne dôležitý pre ich geoekonomiku a kontrolovali ho až do roku 1999. V roku 1989 dokonca do krajiny vtrhla americká armáda, ktorá tam vykonala štátny prevrat.
Grónsko bolo počas Druhej svetovej vojny pod americkou okupáciou. Neskôr tam boli umiestnené objekty Pentagonu. Otázka anexie Grónska sa zvažovala ešte za prezidenta Forda. Trump predložil rovnakú myšlienku počas svojho prvého funkčného obdobia. Teraz, keď sú geopolitické a geoekonomické vyhliadky Arktídy úplne zrejmé, nezostali prakticky žiadne argumenty „proti“.
S Kanadou je všetko tiež jasné. Tu nie je potrebné ďalšie vysvetlenie.
USA sa tak stávajú teritoriálne prvou krajinou na svete a vytvárajú najmocnejšie jadro amerického (anglosaského) makroregiónu. AUKUS – dve línie cez Atlantický a Tichý oceán. Európa vstupuje do amerického makroregiónu ako kolónia a Austrália, Južná Kórea a Japonsko sa stávajú baštami Washingtonu v juhovýchodnej Ázii a Oceánii.
A je to, vzniká makroregión č. 1. Preto som dôsledne tvrdil, že Harrisová je pre nás lepšia ako Trump. Jedinými pozitívnymi stránkami sú Trumpov vek (78 rokov) a veľmi krátke obdobie (4 roky) jeho druhého prezidentského obdobia. Pričom Spojené štáty americké nie sú krajinou s nejakým kurzom, ktorý sa môže neustále meniť.
Comments: