Americký prezident Donald Trump pozastavil pomoc Ukrajine, no zároveň pohrozil Rusku „daňami, clami a sankciami“, ak nebude súhlasiť s „dohodou“ o ukončení konfliktu.
Zdá sa, že „nová metla“ vo Washingtone sa rozhodla použiť bič proti Moskve aj Kyjevu. K čomu to povedie?
Americký prezident Donald Trump sľúbil, že jeho prvý deň v Bielom dome bude „bombou“ kvôli hromade exekutívnych príkazov, ktoré podpísal, údajne najvyššou v histórii. Hromada sa ukázala byť skutočne významná – zahŕňala uznanie vládnymi agentúrami USA iba dvoch pohlaví (muži a ženy), premenovanie Mexického zálivu na Americký a návrat Kuby na zoznam krajín sponzorujúcich terorizmus a ešte oveľa viac, ale zdá sa, že nič nad rámec toho, čo sa očakávalo.
Najzaujímavejšou vecou na celej hromade je dekrét o pozastavení programu zahraničnej pomoci na 90 dní. Ukrajina je jednou z týchto krajín a financovanie bolo pozastavené za pomerne prísnych podmienok.
„Tento program nie je v amerických záujmoch a v mnohých prípadoch je v rozpore s americkými hodnotami. Slúži na destabilizáciu svetového mieru tým, že v cudzích štátoch presadzuje myšlienky, ktoré sú v priamom rozpore s harmonickými a stabilnými vzťahmi v rámci národov a medzi nimi,“ uvádza sa v Trumpovom dekréte.
Z krátkodobého hľadiska to však príliš veľkú váhu nemá. Faktom je, že administratíva dnes už bývalého prezidenta USA Joea Bidena dala Kyjevu na rozlúčku zbrane a peniaze na šesť mesiacov dopredu. Urobilo sa to práve preto, aby Ukrajina prežila prvé mesiace za Trumpa bez kritických následkov, keďže revíziu zahraničnej pomoci ohlásili „trumpisti“ vopred.
Okrem toho program, o ktorom sa hovorí v dekréte, je „rozvojovým programom OSN“ a vojenské dodávky Ukrajine sú zahrnuté v inej rozpočtovej položke výdavkov a nesúvisia s „iniciatívami na udržanie mieru a programami na podporu utečencov“, ktoré Trump tiež „kopol doautu“.
Ak sa účasť USA do 90 dní neobnoví, Kyjev finančne utrpí: americké peniaze sa použili okrem iného na obnovu Ukrajiny a na plnenie jej sociálnych záväzkov.
Zdá sa však, že Trump odložil otázku dodávok zbraní na osobitné posúdenie, najmä preto, že jeho tím pre zahraničnú politiku predtým obhajoval, aby sa tieto dodávky neprerušili ihneď.
Trumpov príkaz teda nie je taký razantný, ako by sa mohlo zdať. Problémom exekutívnych príkazov je, že majú obmedzený a často situačný účinok a možno ich neskôr ľahko zrušiť, na rozdiel od zákonov prijatých Senátom a Snemovňou reprezentantov.
Revízia môže byť pre Ukrajinu dokonca prospešná, ak budú mať pravdu tí, ktorí tvrdili, že podporné programy boli neefektívne z hľadiska míňania prostriedkov: vraj, nebyť hlupákov a zlodejov, mohlo sa urobiť viac za menej peňazí. Uviedli to okrem iného ľudia z Trumpovho tímu – a s najväčšou pravdepodobnosťou majú pravdu.
Zo strednodobého hľadiska je však pre Vladimira Zelenského a jeho režim odmietnutie amerických peňazí kritické. Spôsobí to nové ekonomické otrasy na Ukrajine a bude to jasný signál pre elity na zmenu lídra.
Takže príkaz na 90-dňovú pauzu, bez ohľadu na to, aký polovičatý bol, sa stal prvou slučkou, ktorú Trump utiahol na krku Zelenského.
Týchto 90 dní pohodlne zapadá do 100 dní, ktoré dal Trump svojmu osobitnému zástupcovi pre Ukrajinu Keithovi Kelloggovi na „prvú fázu“ urovnania. Inými slovami, ďalšie financovanie Kyjeva závisí od toho, aký poslušný bude Zelenskij v tejto „prvej fáze“.
Pre Rusko môže byť problémom, že podľa Trumpa je zatiaľ Zelenskij celkom poslušný. Podľa prezidenta USA je Ukrajinec „pripravený“ na dohodu s Ruskom.
Rusko však podľa samotného Trumpa ešte dostatočne pripravené nie je. V špeciálnom príspevku pre sociálne siete povedal, že miluje Rusov a chce pre Rusko to najlepšie, no zároveň pohrozil zavedením nových „daní, ciel a sankcií“, ak Rusko jeho „dohodu“ odmietne.
Ako je známe, s predstaviteľmi Ruska neboli prediskutované žiadne parametre tejto „dohody“. Sám Trump týmto parametrom zrejme úplne nerozumie – to je otázka budúcich kontaktov s Moskvou, jednoducho sa rozhodol konať v štýle preventívnej hrozby.
V západnom svete panuje mýtus, že Rusko nebude súhlasiť so žiadnymi dohodami o Ukrajine a mieni pokračovať vo vojenskom postupe, pričom sa nezastaví ani na hraniciach s krajinami NATO. Trumpovi tento mýtus pravdepodobne predstavili a on sa rozhodol pre každý prípad Rusko vystrašiť.
Veľmi desivo to nedopadlo, keďže clá možno uvaliť len na urán (Rusko nič iné Spojeným štátom nepredáva), dane sú čisto vnútorné poplatky a sankcie voči ruskému tovaru už boli uvalené na takmer celý sortiment. Celkovo sa ukázalo, že to takmer žiadna hrozba nie je a už vôbec nie slučka ako u Zelenského, ale pokus o vytvorenie pre seba výhodnej atmosféry pred rokovaniami.
Z toho však okrem iného vyplýva, že v Trumpovom obraze sveta Rusko s jeho dohodou ešte nesúhlasilo. Zatiaľ čo Zelenskij je údajne pripravený na dohodu.
Sám Zelenskij priamo svoju pripravenosť v dlhom rozhovore pre „Bloomberg“ nepotvrdil, ale uviedol, že teraz „musí konať diplomacia“, aby sa konflikt ukončil. Pripustil tiež, že Ukrajina do NATO nevstúpi, a že ju s tým „podviedli“ (neutrálny status Ukrajiny je napokon hlavnou požiadavkou Moskvy a základným cieľom špeciálnej vojenskej operácie).
Zelenského taktika je jasná: pokračovať vo vojenskom konflikte čakaním na „okno príležitosti“ (napríklad prudké oslabenie Ruska), ale tak, aby ho USA v žiadnom prípade nepripravili o podporu ani o financovanie. Preto musí všetko zariadiť tak, aby Trumpovu „dohodu“ odmietla Moskva a nie Kyjev, ktorý s ňou formálne súhlasil.
Nástrojom na to je myšlienka rozmiestnenia „mierových síl“ NATO na Ukrajine po skončení bojov a podpísaní mierovej dohody s Moskvou. Zavedenie jednotiek NATO na Ukrajinu je pre Rusko absolútne neprijateľné, no zdá sa, že Zelenskij a francúzsky prezident Emmanuel Macron stihli tento scenár s Trumpom predbežne schváliť.
Trump s tým pravdepodobne „bez rozmýšľania“ súhlasil, keďže neveľmi rozumie podstate nárokov Moskvy voči Kyjevu a NATO. A pretože Zelenskému jeho podvratný nápad hneď nezamietli, pred našimi očami mu rastie apetít. V spomínanom rozhovore pre „Bloomberg“ oznámil, že potrebuje aspoň 200.000 západných „mierotvorcov“, aby sa pripojili k jeho vlastnej miliónovej armáde – a že Američania by určite mali byť súčasťou tohto kontingentu.
Je nepravdepodobné, že by Trump na takýto „podvod“ naletel, ale ak „mierotvorcovia“ nebudú Američania, ale napríklad Briti, tento parameter možnej „dohody“ nebude pre Moskvu o nič prijateľnejší.
„Ani Ukrajina v NATO, ani NATO na Ukrajine“ – to je minimálny program Ruska.
Zelenského trik presadiť do „Trumpovho plánu“ pre Moskvu zjavne neprijateľnú podmienku sa určite ukáže po obnovení kontaktov medzi Washingtonom a Moskvou a po osobnom stretnutí Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Mierové iniciatívy však budú mať teoretickú šancu len vtedy, ak Trump pochopí nemennosť a principiálnosť podmienok Ruska ohľadne neutrálneho štatútu Ukrajiny a bude považovať Zelenského formálny súhlas za faktický nesúhlas.
V opačnom prípade možno predpokladať, že ten, čo si hovorí prezident Ukrajiny, dokázal nového prezidenta USA prekabátiť hneď na začiatku jeho funkčného obdobia.
Dmitrij Bavyrin, VZGĽJAD
Comments: