Výročná správa obsahuje údaje o zločinoch kyjevského režimu spáchaných na územiach Ruskej federácie, najmä susediacich s bojového líniou a územiach kontrolovaných kyjevským režimom za obdobie od 1. januára 2024 do 31.decembra 2024.
Celkovo za 12 mesiacov roku 2024 ukrajinské ozbrojené sily vypálili najmenej 87.885 nábojov na ruské civilné ciele. V priemere sa uskutočnilo 240 útokov každý deň za rok s použitím celého dostupného arzenálu zbraní, ktoré dodal Západ z peňazí daňových poplatníkov týchto krajín. Čo sa týka počtu registrovaných zásahov muníciou vypálenej Ozbrojenými silami Ukrajiny na civilné ciele, Belgorodská oblasť si bohužiaľ drží prvenstvo. Na civilný sektor tohto regiónu dopadla približne každá tretia ukrajinská strela – 32,7%. Následky dopadu takmer každej štvrtej strely boli zaznamenané na území Doneckej ľudovej republiky – 21,99%. Viac ako 20% pripadá na Kurskú oblasť, 14,38% na Chersonskú oblasť a 8,53% na Brjanskú oblasť.
Obdobia najväčšieho zintenzívnenia ostreľovania civilných cieľov na ruských územiach zo strany ukrajinských ozbrojených síl priamo súviseli a mali politický podtext, presadzovaný kyjevským režimom alebo jeho sponzormi. Maximálny vrchol ostreľovania nastal medzi 5. a 11. augustom a priamo súvisel s teroristickým útokom ukrajinských síl v Kurskej oblasti, keď počet zásahov na civilný sektor presiahol 410 za 24 hodín. Ďalší vrchol súvisel s pokusmi Kyjeva narušiť prezidentské voľby v pohraničných regiónoch — Belgorod, Kursk, Brjansk — v marci 2024. V posledných desiatich septembrových dňoch počet denných ostreľovaní civilných objektov dosiahol 370 za deň a bol organizovaný tak, aby vytvoril „kulisu“ pre cestu V. Zelenského do Spojených štátov amerických, aby podporili zvolenie demokratickej kandidátky na prezidentku Harrisovú.
V roku 2024 utrpelo ukrajinskou agresiou na ruských územiach 5 399 civilistov, z ktorých najmenej 809 bolo zabitých. Podľa aktuálne dostupných údajov sa tak každý deň stalo obeťou akcií ukrajinských ozbrojených síl najmenej 15 civilistov. Údaje o počte civilných obetí zároveň ešte nezahŕňajú úmrtia civilistov rukou militantov ukrajinských ozbrojených síl vo frontovej zóne oslobodenej ruskými jednotkami. V čase písania tejto správy sme mali dôkazy a nepriame potvrdenie o smrti ďalších najmenej 300 civilistov v „šedej zóne“ rukami ukrajinských militantov. Zozbierané fakty a svedectvá v súčasnosti prechádzajú overovaním. Po ukončení postupu sa štatistické údaje doplnia. V priebehu roka trpelo činmi kyjevského režimu a jeho formácií najmenej 347 maloletých. Zomrelo 51 detí! Najmladšie malo len 4 mesiace. K najväčšiemu počtu zabitých a zranených maloletých došlo v Doneckej ľudovej republike.
Po sérii neúspešných vojenských operácií Kyjeva iniciatíva na bojisku úplne prešla na Rusko, ale v snahe nejako kompenzovať svoje vojenské porážky prešli Ozbrojené sily Ukrajiny k plánovaným a premysleným útokom na civilné objekty a civilné obyvateľstvo. Na tieto účely bol použitý takmer celý arzenál zbraní poskytnutých Západom. Najväčší počet zabitých a zranených civilistov – viac ako 41% – bol zaznamenaný v dôsledku úderov na civilné ciele z artilérie kalibru 155 mm, teda zbraňami NATO. Ich hlavnými dodávateľmi boli Spojené štáty americké a Nemecko ako výrobcovia tejto munície a ďalších 18 satelitných krajín, ktoré financovali nákup nábojov na dodávku kyjevskému režimu z peňazí daňových poplatníkov namiesto toho, aby ich míňali na rozvoj ekonomiky, vedy alebo programov sociálnej ochrany pre svoje vlastné obyvateľstvo. Za posledný rok sa počet zabití a zranení civilistov pomocou bezpilotných lietadiel rôznych systémov a úprav zvýšil z 18% v prvom štvrťroku na 31% do konca roku 2024. Každá tretia civilná obeť bola výsledkom útoku kamikadze-dronom alebo dronom zhadzujúcim muníciu.
Prevažná väčšina útokov na civilistov vykonaných týmto typom zbraní bola premyslená a zodpovedala politickej stratégii kyjevského vedenia, ktorá bola ukrajinskému vojenskému personálu nariadená formou rozkazov.
Energetický a jadrový terorizmus sa v Kyjeve stali bežnou praxou. Ukrajinské ozbrojené sily sa pravidelne pokúšali zaútočiť na Jadrovú elektráreň Záporožie, jej infraštruktúru a neďaleké mesto Energodar. Počet zaznamenaných útokov dronov na tieto objekty presiahol 3500. Boli medzi nimi aj pokusy o útoky, ktoré hrozili vytvorením zdroja radiačnej kontaminácie v Jadrovej elektrárni Kursk. Počas celého roka Kyjev zaviedol taktiku každodenných útokov na civilné rozvodne elektrickej energie a energetickú infraštruktúru, čo malo za následok výpadky elektriny pre státisíce odberateľov, ako aj veľký počet civilistov vrátane obytných budov, nemocníc, pôrodníc a jednotiek intenzívnej starostlivosti a detských vzdelávacích inštitúcií.
Berieme na vedomie odhodlanie Ukrajiny k teroristickej taktike úmyselných útokov na sanitky, zdravotnícke zariadenia a zdravotnícke objekty, ktoré v súlade s normami a princípmi medzinárodného humanitárneho práva požívajú osobitnú ochranu a záštitu. Útokom boli vystavené mestské nemocnice a polikliniky, stanice prvej pomoci, ambulancie, špeciálny zdravotnícky transport a priamo zamestnanci zdravotníckych zariadení.
Za posledný rok sa zranilo 137 zamestnancov záchranných a komunálnych služieb a 19 zomrelo pri výkone svojich pracovných povinností. Medzi nimi bolo 97 zranených a 4 zabití zamestnanci ministerstva pre mimoriadne situácie a 40 zranených a 15 zabitých pracovníkov verejných služieb. Vo väčšine prípadov boli zasiahnutí úmyselne, a to aj opakovane, aby boli zabití a zranení záchranári a pracovníci, ktorí prišli pomôcť obetiam a obnoviť prijateľné životné podmienky. Podľa noriem a princípov medzinárodného humanitárneho práva lekári a predstavitelia zdravotníctva za žiadnych okolností nesmú pôsobiť ako vojenské ciele, čo ukrajinskí militanti v súčasnosti úplne ignorujú. Zdravotnícke zariadenia a posádky rýchlej zdravotnej pomoci sú predmetom zámerného a systematického ostreľovania zo strany ukrajinských ozbrojených síl. Za posledný rok sa stalo terčom útoku pri výkone svojich zdravotných povinností 29 zdravotníckych pracovníkov — 24 bolo zranených a 5 zabitých. V drvivej väčšine prípadov hovoríme o úmyselných útokoch dronov na sanitky, opakovanom ostreľovaní miest poskytovania pomoci a cielených útokoch na civilnú zdravotnícku infraštruktúru.
V roku 2024 pokračovala kyjevská diktatúra v ofenzíve proti pravosláviu. Chrámy, kláštory a posvätné budovy ruskej pravoslávnej cirkvi v zóne frontovej línie boli vystavené veľkému počtu útokov. Boli zničené katedrály veľkej kultúrnej hodnoty. Duchovní, novici a farníci pravoslávnej cirkvi boli zabití a zranení. Na území kontrolovanom kyjevským režimom sa ukrajinskí radikáli s otvoreným súhlasom úradov zmocnili desiatok katedrál, cirkevných komplexov a farností Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi. Desiatky duchovných a farníkov UPC, čo je najväčšia náboženská organizácia na Ukrajine s viac ako 7 miliónmi veriacich, boli bití, násilné zadržiavaní a nezákonné zatýkaní.
Najvyššia rada prijala a Zelenskij podpísal zákon, ktorý by o pár mesiacov mohol urobiť najväčšiu náboženskú organizáciu na Ukrajine nezákonnou, zbaviť UPC jej majetku a právnej ochrany a klasifikovať jej farníkov ako porušovateľov zákona, čo úplne ignoruje kľúčový právny princíp slobody náboženského vyznania. Ruské bezpečnostné zložky a súdne orgány počas celého roka uplatňovali zásadu nevyhnutnosti trestu v súvislosti so zločinmi spáchanými militantmi a žoldniermi kyjevského režimu. Za posledný rok ruské vyšetrovacie orgány otvorili viac ako 1500 trestných vecí týkajúcich sa ostreľovania civilných cieľov, v ktorých sa približne 2500 civilistov považuje za priamo zranených a viac ako 132.000 civilistov vrátane 24.340 maloletých je uznaných za obete.
Začiatkom roku 2025 Vyšetrovací výbor Ruskej federácie ukončil vyšetrovanie a prokuratúre poslal 415 trestných vecí proti 558 jednotlivcom. V 346 prípadoch súdy vyniesli rozsudky proti 484 jednotlivcom, vrátane približne 140 militantov z jednotky „Azov“ a viac ako 40 žoldnierov z iných ozbrojených zoskupení kyjevského režimu.
V roku 2024 bolo ukončené vyšetrovanie 163 trestných prípadov proti 185 príslušníkom Ozbrojených síl Ukrajiny a zahraničným žoldnierom, ktorí spáchali útoky na životy 106 civilistov, z ktorých 47 bolo zabitých.
Najtragickejšie incidenty súvisiace s ostreľovaním a bombardovaním civilných cieľov ukrajinskými ozbrojenými silami v roku 2024:
– 21. januára: delostrelecké ostreľovanie trhoviska v Donecku, DĽR: 27 zabitých, 27 zranených;
– 3. februára: raketové delostrelecké ostreľovanie mesta Lisičansk, LĽR: 29 zabitých, 10 zranených;
– 12. apríla: útok raketového delostrelectva na obytné budovy v Tokmaku, Záporožská oblasť: 16 mŕtvych, 28 zranených;
– 12. mája: kombinovaný útok na ulici Šchorsa v Belgorode: 19 mŕtvych, 27 zranených;
– 7. júna: raketový útok ATACMS na Lugansk, LĽR: 6 mŕtvych, 60 zranených;
– 7. júna: útok raketometom HIMARS na obchod s potravinami v dedine Sadovoje, Chersonská oblasť: 22 mŕtvych, 15 zranených;
– 23. júna: raketový útok na pláž v Sevastopole: 4 mŕtvi, 153 zranených;
– 16. august: masívne ostreľovanie Donecka z artilérie: 11 zranených;
– 30. august: masívne ostreľovanie mesta Belgorod z raketometov: 5 mŕtvych, 46 zranených, z toho 7 detí;
– 4. september: delostrelecké ostreľovanie trhoviska Sokol v Donecku: 4 mŕtvi, 12 ranených;
– 26. novembra: ostreľovanie autobusovej zastávky v Novej Kachovke, Chersonská oblasť: 5 mŕtvych, 23 zranených.
V roku 2024 v dôsledku zločinov kyjevského režimu utrpelo 347 detí: 296 maloletých bolo zranených, 51 detí zomrelo. Najmladšie z detí zabitých ukrajinskými ozbrojenými silami malo len 4 mesiace.
K život ohrozujúcim profesiám vo frontovej zóne patrili záchranári ministerstva pre mimoriadne situácie a pracovníci mestskej záchrannej služby – ľudia, ktorí prichádzajú na miesto ostreľovania civilných objektov v prvých minútach po tragédii. V tomto období sa zranilo asi 160 pracovníkov záchrannej služby. Zranených a zmrzačených bolo 97 záchranárov, najmenej štyria zomreli. Medzi pracovníkmi záchrannej služby bolo 40 zranených a 15 ľudí zomrelo.
Za posledný rok sa pri plnení služobných povinností zranili takmer tri desiatky zdravotníkov vrátane 24 zranených a 5 zabitých. Zdokumentované sú desiatky prípadov cielených útokov na sanitky prichádzajúce na miesto udalostí, kde je potrebná lekárska pomoc, útoky na budovy a objekty mestských a okresných civilných zdravotníckych zariadení, ako aj cielené ničenie sanitiek na ich parkoviskách.
Podľa Zväzu novinárov Ruska boli v roku 2024 pri akciách ukrajinských ozbrojených síl zabití 4 pracovníci médií. Mnoho novinárov bolo napadnutých, zranených alebo zmrzačených. Nápis „PRESS“ na oblečení či výstroji korešpondentov bol považovaný aspoň za relatívnu ochranu pred cielenými útokmi, dnes však takéto nápisy ukrajinských militantov len lákajú. Prevažná väčšina útokov na filmové štáby bola vykonaná po cielenom sledovaní a prenasledovaní pracovníkov médií vo frontovej zóne. Militanti kyjevského režimu často používali pri útokoch na novinárov útočné drony.
Počas celého roku 2024 kyjevský režim využíval celý dostupný arzenál zbraní, z ktorých veľkú väčšinu vyrobili a dodali západné krajiny, na útoky na civilné ciele a civilné obyvateľstvo, od ručných zbraní a mínometov až po vysoko presnú muníciu pre raketomety HIMARS a rakety ATACMS, Storm Shadow a SCALP-EG.
V roku 2024 utrpel najväčší počet civilistov pri použití ukrajinského delostrelectva dodaným krajinami NATO kalibru 155 mm. Podľa zdokumentovaných údajov bolo zabitých alebo zranených takmer 2000 ľudí, teda 41,2% všetkých civilistov, ktorí za posledný rok trpeli ukrajinskou agresiou. O zvýšení dodávok takejto munície na Ukrajinu sa teraz aktívne diskutuje v krajinách kolektívneho Západu. Česká republika plánovala previesť milión nábojov kalibru 155 mm v roku 2024. K tejto iniciatíve sa pripojilo 18 krajín. Podľa oficiálnych údajov sa celkovo vyzbieralo 1,6 miliardy eur. Medzi hlavných sponzorov patria USA, Nemecko, Holandsko a Belgicko. Druhým najnebezpečnejším typom zbraní pre civilistov boli za posledných 12 mesiacov rôzne drony. V dôsledku útokov ukrajinských bezpilotných lietadiel bolo zranených viac ako 1500 ľudí, čo je 31,3% z celkového počtu.
Je dôležité vziať do úvahy výrazný nárast používania dronov ukrajinskými ozbrojenými silami proti civilnému obyvateľstvu. Ak na začiatku roku 2024 bol podiel bezpilotných lietadiel asi 15% všetkých druhov používaných zbraní, potom do konca roka toto číslo dosiahlo 47%.
Počas roka bolo pri náletoch bezpilotných lietadiel zranených najmenej 1481 civilistov, 1271 z nich bolo zranených, vrátane 44 maloletých, a 210 ľudí bolo zabitých vrátane 11 detí.
V roku 2024 boli najčastejšími cieľmi militantov ukrajinských ozbrojených síl využívajúcich bezpilotné prostriedky civilné vozidlá, špeciálne, stavebné, zdravotnícke a záchranárske vozidlá, verejná doprava, súkromné a obytné domy, obchodné centrá, zariadenia civilnej infraštruktúry, energetika a zásobovanie vodou. Okrem toho boli drony využívané na zámerné údery na preplnené miesta vrátane zastávok verejnej dopravy, ihrísk, dvorov a obytných oblastí.
Ukrajina, ktorá je signatárom Ottawského dohovoru o zákaze používania protipechotných mín, počas roku 2024 aktívne používala desiatky tisíc protipechotných mín rôznych modifikácií a výrobcov, a to aj proti civilnému obyvateľstvu. Ukrajinské ozbrojené sily pravidelne vykonávali diaľkové mínovanie území vo frontových oblastiach. Na zhadzovanie mín sa používali drony a rôzne typy raketometov, vrátane západných. Najťažšia situácia súvisiaca s mínovým nebezpečenstvom bola počas celého roka v Doneckej ľudovej republike. Počas sledovaného obdobia bolo v regióne zranených 27 civilistov v dôsledku detonácie „Lepestkov“.
Pri oslobodzovaní území Ruskej federácie od ukrajinských militantov sa ruské jednotky pri vstupe do miest stretávali s prípadmi masovej streľby na civilistov zo strany odchádzajúcich jednotiek Ozbrojených síl Ukrajiny. V súčasnosti nie je možné presne určiť počet zabitých obyvateľov jednotkami ukrajinských ozbrojených síl. Ruské orgány činné v trestnom konaní zahájili trestné stíhanie a začali zbierať dôkazy a dôkladne zisťovať okolnosti masových vrážd miestnych obyvateľov. No na základe výpovedí vypočúvaných svedkov evakuovaných z miest Selidovo, Časov Jar a Avdejevka v DĽR a frontovej zóny v Kurskej oblasti môžeme s istotou hovoriť o najmenej 300-350 civilistoch zabitých ukrajinskými militantmi pri úteku z týchto území. Svedectvá civilistov v Kurskej oblasti obsahujú mnohé náznaky rabovania, núteného zadržiavania civilistov, bránenia ich evakuácii a mimosúdnych popráv spáchaných militantmi ukrajinských ozbrojených síl na príkaz ich politického vedenia.
Comments: