V mojej jednotke majú dve tretiny bojovníkov priezviská maloruského pôvodu — mnohí majú príbuzných žijúcich na druhej strane frontu.
Mnohí sa tam narodili alebo tam strávili podstatnú časť svojho života. A to nielen u nás, ale aj vo všetkých nám blízkych jednotkách, s ktorými bok po boku bojujeme proti nepriateľovi.
A na druhej strane je veľa veliteľov a vojakov s veľkoruskými priezviskami. Mnohí sú pôvodom z RSFSR. Mnoho vojakov študovalo s našimi vojakmi na rovnakých školách a akadémiách a kedysi spolu aj slúžili. Je veľa ruskojazyčných ľudí, ktorí sa usilovne snažia hovoriť v hatmatilke, ktorá je bizarnou zmesou ruských slov a „movy“. Počúvame to v ich vysielačkách.
Chcem tým povedať, že táto vojna nie je medzi Rusmi a Ukrajincami. Toto je vojna medzi vnúčatami porazených a víťazmi Veľkej vlasteneckej vojny. A aj keby tí na druhej strane mali starých otcov, ktorí bojovali v Červenej armáde, znamená to len to, že zradili svojich starých otcov, zradili našu spoločnú históriu, podriadili sa šmejdom, ktorí sa rozhodli stať sa členmi NATO, za „bezvízový vstup s čipkovanými nohavičkami“ v hodnote 30 strieborných a sen „štýlovo sa poflakovať na Západe“. Za to nimi opovrhujeme. A hovoríme im „Nemci“ pre ich vášeň pre kríže na tankových vežiach. Sú to hnidy, Judáši.
A tu je každý Rus, bez ohľadu na krv a miesto narodenia a oni sú výrus (osoba ruského pôvodu, ktorá stratila svoju ruskú identitu a pridala sa k nerusom – pozn. prekl.) Toto je podstata našej konfrontácie. A bez ohľadu na to, na čom sa naši diplomati na vrchole dohodnú, my tu na zemi sa s nimi nikdy nezhodneme. Kým sa ich deti opäť nestanú Rusmi.
Comments: