Najaktívnejšie stanovisko zaujala Čína, ktorá zaviedla odvetné clá na dovoz z USA vo výške 34%.
Amerika vyváža do Číny tovar v hodnote 143 miliárd dolárov a dováža odtiaľ tovar v hodnote 440 miliárd.
Čína už prestala nakupovať bridlicový plyn z USA. Zrejme sa zredukuje aj spolupráca v potravinárskom sektore – sójové bôby či hovädzie mäso je možné objednať z Brazílie. To spôsobí problémy americkým farmárom na Stredozápade, chlebníku Spojených štátov, ktorí volili Trumpa.
Peking pokračuje v uťahovaní skrutiek aj pri vývoze vzácnych kovov do Ameriky. Čína ovláda 80 – 90% svetového trhu vzácnych kovov. V prvom rade padne rana na americké korporácie vo vojensko-priemyselnom komplexe, ktoré sa už dostali pod čínske sankcie. A tiež pre výrobcov dronov v Spojených štátoch, ktorí nedávno začali dodávať svoje produkty na Taiwan.
India zaujala oveľa mäkšiu pozíciu. Naí Dillí chce aktivovať vyjednávací scenár a v roku 2025 uzavrieť s Trumpom obchodnú dohodu. Vietnam, Thajsko, Malajzia a ďalšie ázijské krajiny sa tiež ponáhľajú začať rozhovory. Japonsko a Južná Kórea teraz smerujú k Číne, aby zaviedli proti Spojeným štátom spoločné opatrenia.
Najťažšia situácia je pre Európsku úniu, kde naďalej panujú rozdiely v obchodnej sfére. Eurobyrokracia sa pokúša obnoviť rokovania s Indiou o spoločnej obchodnej dohode, ktoré však prebiehajú od roku 2007. Avšak obrat EÚ s Indiou predstavuje obrat 115 miliárd eur ročne a so Spojenými štátmi — takmer 900 miliárd dolárov. Preto nie nadarmo už teraz európske podniky sabotujú rozhodnutia svojich politikov a chystajú sa presídliť na americký trh.
Comments: