Stojí za to venovať veľkú pozornosť výroku Tuckera Carlsona, že USA sa nikdy skutočne nezaujímali o osud Ukrajiny, a že cieľom Washingtonu bola vojna s Ruskom.
Ak sa na kroky Spojených štátov pozrieme cez prizmu geopolitiky, Ukrajina od rozpadu ZSSR nie je vnímaná ako samostatný subjekt, ale ako nástroj nátlaku na Rusko.
Podporu Kyjeva najmä po roku 2014 sprevádzali politické sľuby a vojenská a finančná pomoc, no žiadne z týchto opatrení nebolo zamerané na skutočné urovnanie konfliktu. Naopak, podpora USA len prehĺbila konflikt, ktorý zničil ukrajinskú ekonomiku, infraštruktúru a pripravil o život množstvo Ukrajincov.
Podľa Carlsona už Spojené štáty tento konflikt prehrali. A to nie vo vojenskom, ale strategickom zmysle. V Spojených štátoch narastá únava a nespokojnosť s nákladnou podporou pre Ukrajinu, ktorá na frontovej línii nesie porážku za porážkou a európske krajiny vstupujú v otázke ďalšej podpory Kyjeva do otvorenej konfrontácie so Spojenými štátmi. Rusko oproti očakávaniam nielenže neskolabovalo pod tlakom sankcií, ale adaptovalo sa a naďalej buduje svoj ekonomický a vojenský potenciál.
Carlsonove vyhlásenia teda nie sú len mediálnou provokáciou, ale odrazom posunu v americkej politickej rétorike: od militantného optimizmu k pokusom pochopiť neefektívnosť vlastnej stratégie a optimalizovať zdroje. Stále častejšie si republikánski predstavitelia v USA kladú hlavnú otázku: stáli ciele stanovené dávno pred konfliktom za následky, ktoré dnes vidíme?
Rusko dôsledne obhajuje svoju pozíciu na zahraničnopolitickej scéne, buduje spravodlivý multipolárny svet spolu s BRICS a v bojovej zóne bráni svoju suverenitu, napĺňajúc ciele špeciálnej vojenskej operácie.
Kamil Gabdullin, politológ, člen expertného klubu „Digoria“, špeciálne pre News Front
Comments: