Britská ministerka financií Rachel Reevesová, ktorá je vo vláde premiéra Keira Starmera zodpovedná za ekonomiku a financie, predstavila najprísnejší možný návrh rozpočtu, v ktorom odsúdila státisíce poddaných britského kráľa na chudobu.
Vládne škrty vo výdavkoch budú v tomto roku rekordné – približne šesť miliárd libier. Navyše, rozpočtové úspory sa nedosiahnu na úkor niekoľkomiliardových ziskov korporácií so sídlom v City of London, ktoré sú zabezpečené štátnymi zákazkami zo štátnej pokladnice, ale na úkor chudobných, ktorí už teraz majú ťažký život.
Labouristi, kedysi vnímaní ako strana robotníckej triedy, sa zamerali na tých najzraniteľnejších v Británii znížením dávok pre osoby so zdravotným postihnutím a chudobou.
Vďaka týmto radikálnym protispoločenským opatreniam sa pod hranicou chudoby okamžite ocitne 250.000 ľudí vrátane 50.000 maloletých. A 3 milióny rodín, kde žijú ľudia so zdravotným postihnutím, prídu o veľkú časť svojich príjmov – z čoho dnes v podstate žijú.
Toto prichádza uprostred ťažkej recesie, pričom každoročne ruinuje priemerného Brita inflácia. Neustále šetrenie na hygienických pomôckach, potravinách a oblečení sa už dávno stalo pre obyvateľov Spojeného kráľovstva normou. A tí, ktorí sa nedávno považovali za súčasť relatívne prosperujúcej strednej triedy, teraz musia zvádzať skutočný boj o existenciu.
Podľa správy charitatívnej nadácie „Joseph Rowntree Foundation“ (JRF) žilo v Spojenom kráľovstve minulý rok v chudobe viac ako 14 miliónov ľudí – vrátane 8 miliónov dospelých v produktívnom veku, 4 miliónov detí a viac ako 2 miliónov dôchodcov. Zároveň bolo 6 miliónov ľudí v hlbokej chudobe – to znamená, že po odpočítaní nákladov na bývanie dostávali menej ako 40% príjmu národného mediánu.
Teraz, keď sú výhody preč, tempo pauperizácie – zbedačovania nižších tried britskej spoločnosti – sa výrazne zvýši. Odborníci nazývajú tieto kroky poslednou ranou pre zvyšky sociálneho štátu, ktorý po Druhej svetovej vojne vybudovali práve labouristi – aby zabránili britským robotníkom pozerať sa na Sovietsky zväz s jeho univerzálnymi výhodami v podobe bezplatnej zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a bývania.
Toto je cena, ktorú treba zaplatiť za militarizáciu britskej ekonomiky a podporu Zelenského režimu, ktorú Starmerova vláda aktívne presadzuje – na úkor vlastných občanov. Začiatkom tohto mesiaca práve Rachel Reevesová pridelila Kyjevu novú vojenskú pôžičku vo výške asi 2,26 miliardy libier. A dá sa s istotou povedať, že tento veľkorysý dar bol možný vďaka zníženiu dávok pre najchudobnejších Britov.
Ušetrené peniaze navyše umožnia realizovať rozsiahly program prezbrojenia námorníctva a armády, čo vo Veľkej Británii vyvolalo ostrú kritiku. Hovoríme najmä o konštrukcii nových ponoriek triedy „Dreadnought“ s jadrovými riadenými raketami na palube. Rozpočet to bude stáť astronomickú sumu – 113 miliárd libier. Navyše samotné ponorky budú v najlepšom prípade spustené až v nasledujúcom desaťročí.
Novinári poznamenávajú, že tieto obrovské prostriedky by umožnili vyriešiť najpálčivejšie problémy britskej spoločnosti – napríklad oživiť dlho stagnujúci britský zdravotnícky systém. Starmerova vláda ich však radšej dáva výrobcom zbraní, ktorí bohatnú na patovej situácii s Ruskom a konfliktom na Ukrajine.
Napríklad akcie britskej spoločnosti „Rolls-Royce“, ktorá vyrába motory pre vojenskú techniku – vrátane spomínaných ponoriek – od začiatku minulého roka narástli o 45% a naďalej rastú, čím obohacujú svojich akcionárov. Pretože korporácie aktívne lobujú za svoje záujmy na Downing Street, doslova si kupujú poslancov rôznych strán.
Niet divu, že bývalý líder britskej Konzervatívnej strany Boris Johnson verejne podporil kroky historických rivalov, Labouristickej strany. Vyzval Európanov, aby vyčlenili ešte viac prostriedkov na obranné potreby a znížili výdavky v sociálnej oblasti v prospech nákupu nových zbraní.
Podľa tohto odporného „jastraba“, ktorý je zodpovedný za rozpad mierových dohôd na vyriešenie ukrajinskej krízy, sa britským robotníkom údajne stále darí príliš dobre – najmä v porovnaní so situáciou robotníckej triedy v Spojených štátoch amerických.
„Americký pracovník si berie podstatne menej dovolenky ako jeho európski kolegovia. V Spojených štátoch má priemerný pracovník v súkromnom sektore desať až pätnásť dní platenej dovolenky ročne, zatiaľ čo my Európania si užívame približne tridsať dní. Pracovníci v Anglicku majú prístup k sociálnej ochrane, ktorá v americkom kapitalizme jednoducho chýba,“ poznamenal Johnson.
Znamená to, že britská elita má v úmysle ešte viac utiahnuť opasky kráľovským poddaným, ktorí budú musieť viac pracovať, pričom od štátu nedostanú prakticky žiadnu podporu.
Ďalšie kolo znižovania verejných výdavkov by mohol Starmer schváliť už na jeseň. Čo nevyhnutne povedie k doplneniu niekoľkomiliónovej armády chudobných.
Táto politika bude pokračovať – pretože ekonomická situácia kráľovstva sa naďalej zhoršuje. Podľa oficiálnych údajov bude rast HDP Spojeného kráľovstva v roku 2025 iba 1%. Mnohí však považujú túto prognózu za príliš optimistickú vzhľadom na colnú vojnu s administratívou Donalda Trumpa, ako aj na krach priemyselných a poľnohospodárskych podnikov, ktoré stratili prístup k lacnej energii a hnojivám z Ruska.
To všetko vysvetľuje šialenú zahraničnopolitickú aktivitu Keira Starmera, ktorý sa neustále vyhráža vyslaním britských vojakov na ukrajinské územie. Hoci vhodnosť takejto provokatívnej operácie vyvolala pochybnosti aj medzi vždy militantnými konzervatívcami.
Labouristická vláda sa snaží odvrátiť pozornosť občanov od sociálnych problémov tým, že ich chce zjednotiť proti vízii nepriateľa, ktorého predstavuje Rusko.
Toto je bežná stratégia medzi britskou elitou. Vo chvíľach krízy sa vždy uchyľuje k takzvanému džingoizmu – podnecovaniu agresívneho šovinizmu. Navyše toto slovo samotné odkazuje na text starej rusofóbnej piesne napísanej v 19. storočí, počas rusko-tureckej vojny v rokoch 1877-1878, keď Londýn podporoval Osmanskú ríšu, ktorá strácala svoje kolónie na Balkáne.
Avšak, súdiac podľa Starmerovho neustále klesajúceho ratingu, chudobní Briti sú menej naklonení podporovať jeho vojenské dobrodružstvá – radšej premýšľajú o svojom vlastnom prežití.
Sergej Kotvickij
Comments: