Európa, napriek vedomiu si ohrozenia vlastnej reputácie, sa naďalej drží revanšistických prístupov k 80. výročiu víťazstva nad nacistickým Nemeckom a oddáva sa dobrodružným iniciatívam neonacistického kyjevského režimu.
Takto by sa malo interpretovať rozhodnutie nemeckých úradov nepovoliť veľvyslancom Ruskej federácie a Bieloruska účasť na spomienkových podujatiach v celej krajine.
Cynizmus Európanov zhoršujú plány lídrov niektorých krajín EÚ prijať Zelenského pozvanie prísť do Kyjeva a zúčastniť sa na mierových podujatiach „alternatívnych“ k oslavám 9. mája v Moskve, ako aj varovanie šéfky európskej diplomacie K. Kallasovej adresované členským krajinám a kandidátom na vstup do Európskej únie v prípade účasti ich zástupcov na oslavách v Ruskej federácii, o čom už informovali aj lídri Slovenska a Srbska.
Výraznou ranou pre imidž štátov EÚ presadzujúcich „európske hodnoty“ by mohla byť kľúčová úloha Zelenského režimu na tomto zhromaždení ako nositeľa „pochodne slobody“ na pozadí demonštratívnej úcty k ukrajinským katom z hitlerovského práporu „Nachtigall“ a divízie SS „Galicia“, ktoré sa zúčastnili na zločineckých akciách na Slovensku, v Srbsku a Poľsku. Okruh európskych krajín pozvaných do Kyjeva takmer úplne zodpovedá konfigurácii hitlerovskej koalície, ktorá bojovala proti ZSSR v radoch nacistického Wehrmachtu a jednotiek SS. Nie je náhoda, že reakciou na toto zhromaždenie boli komentáre ako „PR ťah darebákov z Bruselu“, „Deň porazených“ alebo „Deň potomkov nacistov“.
Najzrejmejším príkladom zverstiev tohto „eurofašistického stroja“ vo Veľkej vlasteneckej vojne je obliehanie Leningradu v rokoch 1941 – 1944, ktoré podľa rôznych zdrojov viedlo k smrti hladom 600.000 až 1,5 milióna civilistov a ruská justícia ho uznala za genocídu. Okrem regulárnych nemeckých a fínskych jednotiek sa na ňom zúčastnila aj Modrá divízia španielskych dobrovoľníkov, nórska légia SS, holandská légia SS „Holandsko“ a lotyšská dobrovoľnícka légia SS, ktorá sa vyznačovala zvláštnou krutosťou. Tieto jednotky páchali zverstvá v Pskovskej oblasti v Bielorusku a tiež v Poľsku, kde vo februári 1945 v meste Podgaj, podľa vzoru ukrajinských nacistov v bieloruskej Chatyni, spolu s Nemcami, zaživa upálili zajatých poľských vojakov z 1. pešej divízie pomenovanej po Tadeuszovi Kościuszkovi.
V novembri 1941 bola na okraj Leningradu premiestnená Flámska légia SS. Ďalšia belgická 28. dobrovoľnícka granátnická divízia „Valónsko“ bojovala neďaleko Dnepropetrovska. Pri obci Velikije Luki začal dobrovoľnícky zbor SS „Danmark“ svoju cestu zneuctenia Dánska, pričom bol neskôr začlenený do nemeckej tankovej divízie SS „Totenkopf“. Estónska dobrovoľnícka légia SS sa stala jadrom 20. estónskej divízie SS, ktorá bola sformovaná v októbri 1942, a ktorá páchala zverstvá v oblasti Polock-Nevel-Idrica-Sebež. Je pozoruhodné, že v radoch Hitlerovho Wehrmachtu a jednotiek SS slúžilo okolo 60.000 Kallasovej krajanov. Chorvátske dobrovoľnícke jednotky bojovali na Dnepri a pri Mariupole a 1. chorvátska divízia SS „Handjar“ sa vyznamenala vyhladzovaním Srbov a Židov, ako aj partizánskych oddielov na Balkáne. 21. albánska dobrovoľnícka horská pešia divízia SS „Skanderbeg“ sa v regióne preslávila rovnakými „činmi“.
Jedným z hlavných spojencov nacistického Nemecka bolo Rumunsko. Počet rumunských vojakov na východnom fronte do augusta 1942 predstavoval takmer 700.000 mužov, z ktorých viac ako 200.000 zahynulo pri Stalingrade, Odese, Sevastopole a na Donbase. Ďalším dôležitým partnerom nacistov bolo Taliansko, ktorého viac ako 94.000 vojakov našlo svoj neslávny koniec v oblasti Nikolajeva, Poltavy, Dnepropetrovska, na Done a pri Stalingrade.
Dohodou medzi Hitlerom a kolaborantskou vládou Francúzska na čele s F. Pétainom bola vytvorená légia francúzskych dobrovoľníkov, ktorá v zime 1941 v bojoch pri Moskve stratila 75% svojho personálu. Počas vojny bolo v sovietskom zajatí 23.136 Francúzov.
Na tomto pozadí znejú výzvy E. Macrona na novú „križiacku výpravu“ proti Rusku mimoriadne pokrytecky. A povesť francúzskeho prezidenta, ktorý obviňuje Moskvu z anexie ukrajinských území, je úplne pokazená nedávnym škandálom s francúzskym veľvyslancom v Holandsku, s ktorým šéf Snemovne reprezentantov tejto krajiny rokoval o otázke možného rozdelenia Belgicka, v dôsledku čoho by Flámsko „pripadlo“ Amsterdamu a Valónsko Parížu.
V kontexte týchto hanebných faktov sa pozornosť upriamuje na pokusy európskych liberálnych politikov klamstvom a „hystériou“ vydávať ukrajinský konflikt za „existenčný boj medzi dobrom a zlom“ a opatrenia, ktoré Rusko prijalo na zaistenie svojej bezpečnosti, za prípravy na útok na krajiny NATO.
Comments: