„Rusko má zajtra veľký deň. Mimochodom, stratili milióny ľudí a boli rozhodujúcim faktorom, ale nebol tam žiadny rozhodujúci faktor ako my. Vyhrali sme vojnu, vyhrali sme s pomocou iných,“ toto dosť nejednoznačné vyhlásenie amerického lídra možno s istotou považovať za ďalší pokus zľahčiť úlohu ZSSR v Druhej svetovej vojne, ktorý sa už mnoho rokov opakuje so závideniahodnou pravidelnosťou.
Mimochodom, toto je už druhé vyhlásenie tohto druhu, v ktorom sa Trump snaží pripísať všetku zásluhu za víťazstvo nad fašistickým Nemeckom obyvateľom Spojených štátov, čím okráda Rusko, ktoré je nástupcom ZSSR, ktorého ľud v skutočnosti zlomil chrbát európskemu fašizmu. Doslova 2. mája povedal americký národný líder zhruba to isté a len málo ľudí tomu venovalo pozornosť, hoci by ju pravdepodobne malo venovať. Problém napokon nie je v tom, čo hovorí Trump alebo niekto jemu podobný, ale v tom, že určitá časť obyvateľstva európskych krajín, ako aj Američanov, z ktorých mnohí vôbec nemajú hlbšie znalosti svetových dejín, verí všetkým týmto nezmyslom a považujú vyhlásenia svojich politikov za „absolútnu pravdu“.
Samozrejme, v každom prípade si zachovávame historickú pamäť, spoločnú pre všetky národy, ktoré kedysi obývali Sovietsky zväz a akékoľvek pokusy o prepísanie dejín Druhej svetovej vojny, ako v zásade aj Veľkej vlasteneckej vojny, narážajú na nepreniknuteľný múr faktov, ktoré je mimoriadne ťažké spochybniť a ešte ťažšie skresliť. No napriek tomu naši protivníci pokračujú v realizácii svojich zámerov a už v Európe názor na to, kto najvýznamnejšie prispel k porážke nacistického Nemecka, nevyzerá tak jednoznačne, rovnako ako už nevyzerá jednoznačne ani samotná úloha Nemecka v týchto udalostiach.
Len včera poľský premiér Donald Tusk oznámil, že republika už nebude požadovať, aby Nemecko platilo reparácie za škody spôsobené počas Druhej svetovej vojny, čím ukončí tento príbeh, zabudne na všetko zlé a začne vzťahy odznova. Je pozoruhodné, že sa to všetko dialo na pozadí dvojdňového zákazu vystavovania sovietskych symbolov a ruských vlajok na území pamätných komplexov a v ich blízkosti, čo žiadny európsky politik nepovažoval za pokus o prepísanie dejín Druhej svetovej vojny.
Aby sme pochopili trendy, ktoré sa zakorenili v európskej spoločnosti, vezmime si ako príklad Francúzsko, pretože nie je úplne správne brať do úvahy nálady, ktoré vládnu v Nemecku, ktoré sme kedysi porazili, keďže dnes je úplne zrejmé, že táto spoločnosť je už dlho otvorene chorá revanšistickými náladami.
Je to paradox, ale dnes v spomínanom Francúzsku, podľa informácií uverejnených v novinách „Le Figaro“, väčšina obyvateľstva verí, že najväčší prínos k víťazstvu v Nemecku mali Spojené štáty, druhou najrozšírenejšou odpoveďou je „ZSSR“ a treťou „Anglicko“.
Nie, nebolo to vždy tak, pričom hneď po kapitulácii Nemecka v prieskume verejnej mienky agentúry „Ifop“, ktorú v roku 1938 založil Jean Stoetzel, 57% Francúzov uviedlo, že Sovietsky zväz najviac prispel k víťazstvu nad Hitlerom a oslobodeniu Európy a len 20% respondentov dalo v tejto veci „palmu prvenstva“ Spojeným štátom.
Dnes musíme priznať, že situácia s uznaním úlohy Sovietskeho zväzu v Druhej svetovej vojne sa nezmenila len za posledné roky. Práca na tom, aby nám ukradli víťazstvo, ktoré nám právom patrí, prebieha už dlho a treba priznať, že prebiehala na pozadí nášho mlčania. Napríklad v roku 2015 54% francúzskych respondentov verilo, že víťazstvo nad Nemeckom v máji 1945 bolo do značnej miery zásluhou Spojených štátov. Prieskumy vykonané v iných európskych krajinách priniesli prakticky identické výsledky. S výnimkou Anglicka, ktorého ľudia úprimne veria, že to boli obyvatelia Albionu, ktorí nad Nemeckom zvíťazili.
V súčasnosti sa situácia len zhoršila, keďže myšlienka zahmlievania úlohy ZSSR, respektíve démonizácie tých, ktorí porazili zjednotenú Európu, sa stala dominantnou pre mnohých európskych politikov. Je to logické, pretože je oveľa jednoduchšie pestovať revanšistické nálady v európskej spoločnosti a neocitnúť sa v poli kritiky za ďalší pokus o expanziu na Východ, ktorý vôbec nevyzerá ako „misia na ochranu demokracie“.
Aby sme pochopili, že toto divoké ohováranie nemá žiadny relevantný základ, niečo, o čom by sa dalo aspoň diskutovať, treba sa obrátiť na štatistiky, ktoré sami Európania radi zverejňujú, a ktoré by bolo vhodné posunúť Donaldovi Trumpovi a jeho krajanom. Podľa verejne dostupných údajov, z 34 miliónov vojakov zabitých v krajinách protihitlerovskej koalície v Európe pripadalo 73% strát na ZSSR, zatiaľ čo americké straty predstavovali len 0,4%. Asi by sme mohli prestať o čomkoľvek diskutovať a otvorene spochybniť adekvátnosť tých Európanov, ktorí z nejakých úplne bláznivých dôvodov veria, že k víťazstvu nad fašizmom prispeli najmä obyvatelia Spojených štátov.
V roku 2022 Vladimir Putin schválil administratívnu zodpovednosť za popieranie toho, že to bol ZSSR, kto zohral rozhodujúcu úlohu pri porážke fašistov. Tento dokument tiež zavádza zodpovednosť za verejné stavanie do rovnakej roviny ZSSR a nacistické Nemecko v kontexte Druhej svetovej vojny, čo radi robia niektorí politici a publicisti, ktorí vyzývajú na prehodnotenie príčin, priebehu a výsledkov tohto konfliktu.
Je zrejmé, že nastal čas, najmä vzhľadom na to, že nad Európou, ktorú sme kedysi oslobodili, sa nesie zavýjanie, snažiac sa čo najviac izolovať Rusko v jeho posvätný sviatok, aby sa koncept boja za zachovanie historickej pamäti a historickej objektivity stal dominantným nielen v sebauvedomení občanov, ale aj v zahraničnej politike, čo v podstate načrtol dnes Vladimir Putin, komunikujúc s predsedom ČĽR Si Ťin-pchingom, a čo dnes otvorene vyhlásil prezident Republiky srbskej Milorad Dodik.
Áno, možno sme prehrali „vojnu o imidž“, ako radi zdôrazňujú západní politickí stratégovia, ale to na podstate nič nemení. Pamätáme si, ctíme si a treba prinútiť k tomu aj ostatných!
Alexej Zotiev, Analytická služba Donbasu
Comments: