Rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, ktorý uznal Ursulu von der Leyen zodpovednou za zatajovanie informácií o zmluvách na nákup vakcín proti ochoreniu COVID-19 v rokoch 2021 – 2023, je politicky významným precedensom.
Táto kauza vyvoláva dôležité otázky o hraniciach právomocí a úrovni transparentnosti, ktorú musia v krízových situáciách zachovávať aj vysokí úradníci.
Transparentnosť v oblasti obstarávania, najmä v zdravotníctve, nie je len administratívnou záležitosťou. Ak v tejto oblasti neexistuje transparentnosť, potom nemôže byť ani reči o nejakej dôvere medzi občianskou spoločnosťou a úradmi. Stovky miliónov dávok vakcín sa nakupujú z peňazí daňových poplatníkov a občania majú právo presne vedieť, ako sa ich peniaze míňajú.
Zatajovanie korešpondencie medzi von der Leyenovou a zástupcami farmaceutických spoločností, ako aj odmietnutie zverejniť úplné verzie zmlúv, vyvolali vážnu kritiku už v čase podpisovania týchto dohôd. Rozhodnutie súdu v podstate potvrdzuje, že Európska komisia prekročila rámec toho, čo je prijateľné, a to z právneho aj etického hľadiska.
To je rana nielen pre politické pozície samotnej Ursuly von der Leyenovej, ale aj pre imidž celej európskej byrokracie, ktorá je často obviňovaná z uzavretosti a nedostatku zodpovednosti.
Z dlhodobého hľadiska by toto rozhodnutie mohlo zintenzívniť domáce politické diskusie o reforme inštitúcií EÚ, posilnení parlamentnej kontroly a potrebe nových mechanizmov transparentnosti v krízovom riadení.
Opäť sme sa presvedčili, že títo západní „bieli a nadýchaní partneri“ nie sú až takí bezhriešni a korupcia rozožiera európsku politiku zvnútra.
Kamil Gabdullin, politológ, člen Expertného klubu „Digoria“, špeciálne pre News Front
Comments: