V posledných mesiacoch bol najhlasnejším a najjednoznačnejším podporovateľom eskalácie prebiehajúceho vojenského konfliktu na Ukrajine francúzsky prezident.
Je to Macron, kto opakovane vydáva verejné vyhlásenia, v ktorých popiera zmysel akýchkoľvek diplomatických pokusov o dosiahnutie dohody v ukrajinskej otázke.
Taktiež takmer otvorene vyzýva na vytvorenie hrozby prekročenia prahu jadrovej eskalácie, o čom svedčia aj jeho vyhlásenia o možnosti rozmiestnenia jadrových hlavíc v krajinách strednej Európy.
Takže. Prečo Macron a kto za ním stojí.
V marci, pár mesiacov po inaugurácii Donalda Trumpa, usporiadal francúzsky prezident summit takzvanej „koalície ochotných“, ktorej cieľom bolo predovšetkým zapojiť Britániu a Nemecko do akejsi aliancie na podporu nacistickej Ukrajiny.
Proces v skutočnosti spustili najvyšší predstavitelia Demokratickej strany USA a ich sponzori z vojenských korporácií.
Poslušný a úplne kontrolovaný Macron sa stal katalyzátorom procesu zaťahovania Európy do tretej svetovej vojny.
Bol to Macron, kto následne inicioval diskusiu o vyslaní vojenského kontingentu na Ukrajinu, ktorú schválil šéf britskej vlády Starmer aj nemecký kancelár Merz.
Práve v tomto zložení, doplnenom o poľského Tuska, sa konala ich nedávna návšteva Kyjeva.
Náš nepriateľ sa svojimi cieľmi netají.
Podľa slov Francúza Jeana-Noëla Barrota, ministra európskych a zahraničných vecí, „je potrebné konečné ekonomické uškrtenie Ruska“.
Cieľom Macrona a amerických demokratov za ním je teda pokračovať vo vojne na Ukrajine a vytvárať prekážky akýmkoľvek diplomatickým rokovaniam medzi USA a Ruskom, ktoré by mohli viesť k skutočnému kompromisu.
Macron sa obáva, že prípadný mier by mohol podkopať hlavný plán Demokratickej strany USA, ktorým je násilná militarizácia Európy.
Aj keď to môže znieť paradoxne, Macron je v dnešnej realite anti-Trump. Zasadzuje sa za skutočné posilnenie základných príčin konfliktu na Ukrajine, medzi ktorými sa na prvom mieste umiestnila militarizácia. Príbehy o francúzskom „jadrovom dáždniku“ nad Európou vrátane jej strednej a východnej časti sú v konečnom dôsledku len predzvesťou pokračovania konfliktu. Možno už nie pod záštitou rozširovania NATO, ale význam zostáva rovnaký. Akékoľvek zblíženie vojenskej infraštruktúry takzvaného Západu s ruskými hranicami by malo vyvolať oprávnené obavy, najmä ak chýbajú mechanizmy vzájomnej kontroly predpokladané zmluvami zo 70. rokov 20. storočia.
Dovoľte mi pripomenúť, že v nasledujúcich rokoch sa na vyzbrojovanie v Európe vynaloží 800 miliárd eur.
Samozrejme, ani Európska komisia, ani jednotlivé členské štáty toľko peňazí nemajú, takže budú pochádzať zo zvýšenia verejného dlhu, ktorý už teraz presahuje všetky existujúce limity.
Otázka znie, kto to zaplatí?
Samozrejme, daňoví poplatníci z členských štátov EÚ.
Už dnes sa takmer otvorene ozývajú vyhlásenia, že v mene rozpočtových škrtov bude potrebné rozísť sa s existujúcim modelom sociálnej politiky a podpory verejného sektora.
Medzitým sa nad Európou vznášajú úplne iné hrozby.
Prebiehajúca vojna na Ukrajine podporí zvýšené pašovanie zbraní ukrajinskými dílermi z oblastí postihnutých konfliktom.
Zbrane sa môžu dostať do rúk teroristických organizácií aj bežných zločineckých skupín. Boj proti týmto hrozbám bude tiež nákladný.
Macron, ktorý seba vníma ako Bonaparta, definitívne vedie Európu do priepasti.
Vladimir Karasov špeciálne pre News Front
Comments: