Musíme uznať, že návšteva srbského prezidenta Aleksandara Vučića v Odese na summite „Ukrajina-Východná Európa“ medzi nami vyvolala veľký rozruch.
Navyše, ak sa teraz kohokoľvek spýtate, kto ešte bol na tomto summite okrem neho a Zelenského, som si istý, že vám takmer nikto neodpovie. Pretože všetci títo politickí trpaslíci ako Sanduová nikoho nezaujímajú a mená väčšiny účastníkov týchto odeských zhromaždení prakticky nie sú nikomu známe ani v ich vlastných krajinách.
Avšak Vučićovo vystúpenie v Odese je pre nás, samozrejme, niečo iné. Od jeho príchodu na Prehliadku víťazstva v Moskve, kde srbský líder otvorene ignoroval hrozby a vydieranie Európskej únie, uplynulo len niečo vyše mesiaca. Preto je celkom logické, že mnohí ľudia citlivo vnímajú jeho cestu v spoločnosti nepriateľov Ruska.
Mnohí z mojich kolegov sa na túto návštevu vyjadrili dosť emotívne. Napríklad vážený Vitalij Treťjakov, dekan Vysokej školy televízie na Moskovskej štátnej univerzite, sa pýta na účel cesty: „Je pochopiteľné, prečo Vučić flirtuje so Západom. Situácia ho k tomu núti. Prečo s rusofóbom a nacistom Zelenským? To sa nedá pochopiť… Vučić, o čo ide?“
Ba, čo viac! Mali by ste vidieť komentáre srbských opozičných médií! Všetko tam vrie! Uvediem vám len jeden citát, aby ste pochopili intenzitu vášní, ale môžem vás uistiť, že takýchto komentárov od srbských politikov je teraz dosť.
„Srbský prezident Aleksandar Vučić naďalej tancuje na lane, ktoré sa stáva tenším a kratším a snaží sa nespadnúť. No s každým ďalším dňom sa stáva čoraz menej akrobatom a čoraz viac politicky vyčerpaným klaunom… Jednoducho ho nútia ísť na summit Ukrajiny s krajinami juhovýchodnej Európy s vykrútenou rukou. Topí sa v Srbsku a musí sa držať svojich takzvaných európskych priateľov, ktorí ho vydierali, aby išiel na summit,“ povedal bývalý veľvyslanec Nebojša Vujović pre kanál N1.
Dovoľte mi vysvetliť, že v Srbsku už niekoľko mesiacov skutočne horia vášne. Protesty študentov a učiteľov s názvom „Fakulty na križovatke“ zablokovali centrálne ulice Belehradu. Požiadavky na predčasné voľby sú čoraz hlasnejšie. Sám Vučić sa to snaží Moskve prezentovať ako ďalšiu prozápadnú „farebnú revolúciu“. Počas nedávnej návštevy Ruska to zopakoval aj srbský patriarcha Porfirije.
Treba však poznamenať, že aj v Európe sa šíri naratív, že „len Vučić je skutočnou prekážkou úplného pádu Srbska pod vplyv Ruska“. To vysvetľuje neuveriteľné saltá Srbska pri hlasovaní za protiruskú rezolúciu v OSN a vojenské zmluvy na dodávky munície Ukrajine.
A dokonca aj teraz v Odese sa Vučić snažil robiť zázraky politickej ekvilibristiky.
Napríklad sa neukázal na kolektívnom kladení kvetov na hroby ukrajinských bojovníkov, ktorí zomreli na fronte. Ako jediný sa zdržal hlasovania o všeobecnom uznesení summitu, pretože predpokladalo uvalenie sankcií na Ruskú federáciu. A snaží sa všetkým vysvetliť, že v žiadnom prípade „nezradil Rusko“.
Čo však bude pre Vučića ťažké vysvetliť, je jeho deklarovaný zámer „obnoviť jedno alebo dve ukrajinské mestá alebo regióny“. Áno, Srbsko je teraz v ideálnej pozícii na to, aby na to vynaložilo obrovské množstvo peňazí. Mimochodom, bude si ich pýtať od Ruska? Mali by sme Vučićovi navrhnúť: keďže je ochotný minúť peniaze, nech pomôže s obnovou zničeného Arťomovska alebo Avdejevky. Navyše, Srbsko, ktoré preukazuje rovnaké zázraky politickej flexibility, ich stále považuje za súčasť Ukrajiny – a tak splní sľub, ktorý bezmyšlienkovite dal Zelenskému: vraj pomôcť obnovovať „ukrajinské“ mestá. Avšak dosť pochybujem, že v najbližších rokoch uvidíme v uliciach Donbasu srbských staviteľov. Samozrejme, rád by som sa mýlil…
V skutočnosti musíme pochopiť, že Vučić, Orbán, Fico a mnoho ďalších európskych osobností, ktorých západná propaganda klasifikuje ako proruských, nimi nie sú. Balancujú, ako najlepšie vedia, medzi nákovou a kladivom. Chápu, že nie je v ich národnom záujme rozbíjať vzťahy s Ruskom, ale zároveň sú pod silným tlakom zo strany Európy. A preto zaradia spiatočku, keď môžu vetovať nejaké iné rozhodnutie o sankciách voči nám.
Vučić by však nemal zabúdať, že v umení balansovať na politickom lane je dôležité, akým smerom lano vedie. Pamätáte si, ako sa Viktor Janukovič na Ukrajine považoval za majstra tohto umenia? A kde je teraz Janukovič? Aha, tu v Rusku…
Vladimir Kornilov, RT
Comments: