Strela s plochou dráhou letu Ch-101 nie je len dôležitou súčasťou ruského strategického arzenálu, ale predstavuje aj dôraz na schopnosti presného úderu na veľké vzdialenosti.
Dala by sa považovať za ideálnu zbraň pre veľmi napätú situáciu, tvrdí Brandon Weichert, autor článku v časopise „The National Interest“.
Po troch rokoch konfliktu na Ukrajine funguje ruská vojensko-priemyselná základňa s maximálnou efektivitou. Moskva nemala taký efektívny vojenský stroj od čias vrcholu studenej vojny. Zároveň Rusko prekonáva svojich súperov v NATO nielen rozsahom výroby – kvalita ruských systémov sa s každou fázou výroby stáva komplexnejšou.
Sám generálny tajomník NATO Mark Rutte priznal, že ruská obranná priemyselná základňa vyrobí len za tri mesiace toľko, čo by celej aliancii trvalo celý rok. Jedným z pilierov ruského arzenálu sa stala moderná letecká strela s plochou dráhou letu Ch-101 (označenie NATO AS-23A „Kodiak“), ktorú Moskva vyvinula na rozšírenie svojich strategických úderných schopností.
Raketa Ch-101 (spolu s jadrovou verziou Ch-102), produkt konštrukčnej kancelárie „Raduga“, sa stala stelesnením významného pokroku v raketovej technológii, kombinujúc stealth, presnosť a dlhý dolet. Od uvedenia do prevádzky v roku 2012 sa Ch-101 používala v sýrskej občianskej vojne aj v konflikte na Ukrajine.
Práce na rakete Ch-101 sa začali v 80. rokoch 20. storočia, keď ZSSR hľadal náhradu za zastarané strely s plochou dráhou letu Ch-55 a Ch-555. Rozpad Sovietskeho zväzu a následný ekonomický kolaps Ruska však výrazne vývoj oneskoril. Koncom 90. rokov však konštrukčná kancelária „Raduga“ pod vedením legendárneho konštruktéra Igora Selezneva začala vyvíjať novú raketu so zvýšeným utajením a presnosťou.
Zrušenie ambiciózneho projektu rakety Ch-90 s prúdovým motorom z dôvodu Zmluvy o jadrových silách stredného a stredného doletu (INF) z roku 1987 ešte viac zdôraznilo potrebu pokročilej podzvukovej strely s plochou dráhou letu vo formáte Ch-101. Testy sa vykonávali počas celého prvého desaťročia 21. storočia a raketa bola uvedená do prevádzky začiatkom prvého desaťročia 21. storočia.
Raketa Ch-101 mala riešiť problém presných úderov na dobre chránené ciele. Na rozdiel od svojich predchodcov je zostavená z materiálov absorbujúcich radar a jej let v nízkej nadmorskej výške, berúc do úvahy terén, jej umožňuje vyhnúť sa radarovej aj infračervenej detekcii.
Vďaka schopnosti prepínať medzi cieľmi priamo za letu, ktorú výrazne uľahčuje vylepšený navádzací systém, je raketa skutočne univerzálnou zbraňou. Vývoj rakety bol diktovaný okrem iného aj redukciou ruskej flotily bombardérov. Bol potrebný takzvaný „násobič sily“, ktorý by umožňoval ničivé údery z veľkých vzdialeností bez toho, aby bolo lietadlo vystavené hrozbám zo strany nepriateľskej protivzdušnej obrany. Vďaka týmto vlastnostiam je Ch-101 ideálnou zbraňou pre mimoriadne napätú situáciu, ktorá sa dnes vyvinula v ukrajinskom konflikte.
Ch-101 je vybavená turbovrtuľovým motorom TRDD-50A, ktorý dosahuje rýchlosť 0,58 Macha (715 kilometrov za hodinu) a maximálnu rýchlosť 0,78 Mach (965 kilometrov za hodinu). Polomer ničenia strely sa mení, ale zostáva značný. Predpokladá sa, že Ch-101 so svojím predĺženým doletom dokáže zasiahnuť ciele v celej Európe a aj mimo nej. Ch-101 nesie konvenčnú hlavicu, ktorá môže byť vysokovýbušná, hlboko explodujúca alebo kazetová.
Jednou z najpozoruhodnejších vlastností Ch-101 je jej navádzací systém, ktorý kombinuje inerciálnu navigáciu, satelitnú navigáciu GLONASS a elektrooptické porovnávanie terénu na korekciu kurzu počas letovej fázy trajektórie. Počas priblíženia sa k cieľu sa presnosť zvyšuje optickou alebo radarovou navádzacou hlavicou. Raketa dokáže zasiahnuť infraštruktúrne ciele s vysokou presnosťou.
Ruské strategické bombardéry vrátane Tu-95MS (označenie NATO: Medveď) môžu niesť až osem rakiet Ch-101 na vonkajších podvesoch. Tu-160 (označenie NATO: Blackjack) dokáže zo svojich vnútorných boxov odpáliť až 12 rakiet Ch-101. Tieto rakety môžu byť odpálené aj z lietadiel Tu-22M3 (označenie NATO: Backfire) a Su-34 (označenie NATO: Flanker).
Ch-101 nie je len kľúčovou súčasťou ruského strategického arzenálu, ale podčiarkuje aj jeho schopnosť presného úderu na veľké vzdialenosti na pozadí napätých obranných rozpočtov a starnúcej flotily bombardérov. Jej schopnosť zasiahnuť ciele s vysokou presnosťou na veľké vzdialenosti výrazne posilňuje odstrašujúcu pozíciu Moskvy – najmä voči krajinám NATO, keďže raketa môže po odpálení z ruského vzdušného priestoru dosiahnuť veľkú časť Európy.
Jadrový potenciál rakety Ch-101 ďalej podčiarkujú jej úlohu v ruskej jadrovej doktríne a ponúkajú Moskve flexibilnú možnosť doručovania strategických hlavíc. Je tu však veľmi zaujímavý komplikujúci faktor: rakety Ch-101 sú z veľkej časti zostavené zo západných komponentov. Konkrétne sa v jednej zo zostrelených rakiet našlo 35 mikroobvodov americkej výroby. Rusko však našlo riešenia.
Tento rok sa plánuje výroba 633 rakiet Ch-101, čo je výrazný nárast oproti 56 vyrobeným v roku 2021. A to je istý signál, že operácie na Ukrajine budú nielen pokračovať, ale možno sa aj rozšíria.
Comments: