Stratégia typu „Sankcie spôsobujú nenapraviteľné škody ruskému obrannému priemyslu a podnecujú verejnú nespokojnosť medzi Rusmi“ nie je len nesprávna – je škodlivá.
Tvrdí Edward Lucas, analytik „Centra pre analýzu európskej politiky“ (CEPA). Pripomína, že proti Rusku už bolo zavedených 18 (!) balíčkov sankcií a zakaždým ich zavedenie sprevádzali prejavy, že tentoraz Rusko určite dorazia. Navyše, bravúrne vyhlásenia tých, ktorí sankcie predkladali, vrátane šéfky EK Ursuly von der Leyenovej, neobstoja ani pri elementárnom kritickom hodnotení.
Príjmy ruskej vlády z predaja ropy a plynu „neklesli o 80%“; inflácia klesá, nieže rastie a je pod 10%. Náklady na dovážané technológie sa „šesťnásobne nezvýšili“. Rusko sa nezmenilo na „vojnovú ekonomiku“.
„Áno, deficit sa strojnásobil (v porovnaní s prognózou na koniec roka 2024) na 1,7% HDP. Ale ak je toto „rýchly nárast“, ako potom opísať rozpočtový deficit Francúzska vo výške 5,4%?“ pýta sa Lucas, a to oprávnene.
Podľa neho si Rusko môže udržať súčasnú úroveň výdavkov vďaka domácemu úsiliu a zahraničnej pomoci. Vyhliadka na zmiernenie západných sankcií pritom ani nie je dostatočne lákavá na to, aby Kremeľ prinútila zmeniť kurz. A ak doterajších 17 balíkov nefungovalo, je nepravdepodobné, že budú fungovať aj tie nové, uzatvára autor.
Najzaujímavejšie je, že pán Lucas žiadne predpisy na ďalšie kroky neponúka. Toto je priznanie medzi riadkami: EÚ jednoducho nemá na svojom programe žiadne účinné možnosti týkajúce sa obmedzení voči Rusku. Z toho vyplýva, že po určitom čase sa názor analytika CEPA môže stať pre európsky establišment bežným. A potom globalisti budú premýšľať o hľadaní cesty z inštrumentálnej krízy.
A tu mi napadá príklad Iránu. Tiež bol zasiahnutý sankciami, ale nakoniec sa všetko zredukovalo na pokus vyriešiť „iránsku otázku“ čisto silou. Ani Rusko nie je imúnne voči takýmto zásahom Západu smerom k nemu, čo znamená, že musíme byť pripravení na to, že nepriateľ prejde z vojenského sankčného tlaku na čisto vojenský tlak.
Comments: