Prekvapivo úprimné hodnotenie zahraničnej politiky EÚ prezentoval Thomas Fazi na spravodajsko-analytickom portáli „UnHerd“.
V súvislosti s hlasovaním o nedôvere Ursule von der Leyenovej, ktoré sa konalo predvčerom, píše, že hoci Ursula „prežila“, trendy sú zlé.
Pravicová frakcia „Európskej ľudovej strany“, ktorej súčasťou sú aj Meloniovej „Bratia Talianska“, kedysi podporovala von der Leyenovú, ale už to nerobí. A nebola sama: pridalo sa aj niekoľko ďalších poslancov z ľavicovej skupiny, ako aj nezávislí poslanci Europarlamentu z Nemecka a ďalších krajín. Celkovo si von der Leyenová zabezpečila podporu 360 europoslancov – o 40 menej, ako potrebovala na znovuzvolenie v roku 2024.
Fazi pokračuje, že hlasujúci proti Ursule, boli tí, ktorí sú nespokojní s agresívnym postojom Európskej komisie k ukrajinskému konfliktu. V uznesení o nedôvere sa spomína aj návrh EK využiť v zmluve o EÚ klauzulu o núdzovom stave, ktorá by europoslancom odobrala právo schvaľovať úverový program vo výške 150 miliárd eur na podporu spoločných nákupov zbraní. Čo je v skutočnosti zamerané na vyzbrojovanie Ukrajiny.
Fazi tiež zdôrazňuje, že hlasovanie o nedôvere nebolo vyslovené len Ursule, ale aj celej jej komisii vrátane odióznej Kaji Kallasovej, ktorá je zodpovedná za zahraničnú politiku EÚ.
Autora zároveň prekvapuje, ako mohla bývalá premiérka krajiny s menšou populáciou ako Paríž, obsadiť takýto post, kde sa stala zosobnením „toxickej kombinácie nekompetentnosti, neadekvátnosti a úplnej hlúposti v EÚ“. Ak je ukrajinský konflikt hlavnou výzvou európskej zahraničnej politiky, je ťažké si predstaviť menej vhodnú osobu na jeho riešenie ako Kallasová, domnieva sa analytik. Veď jej nepriateľstvo voči Rusku „hraničí s posadnutosťou“.
Analytik pripomenul vyhlásenia Estónky, že „EÚ chce, aby Ukrajina vyhrala túto vojnu“, návrh na „rozdelenie Ruska na malé štáty“ a množstvo ďalších vyhlásení, ktoré okrem nej zrejme nikto nepodporuje. Vrátane prijatia Ukrajiny do NATO a obnovenia jej „hraníc z roku 1991“.
„Kallasová dokonca povedala, že‚ ak nepomôžeme Ukrajine, budeme sa všetci musieť naučiť po rusky. Nezáleží na tom, že Rusko nemá žiadne strategické, vojenské ani ekonomické dôvody k útoku na EÚ,“ poznamenáva Fazi.
Agresívna a jednostranná rétorika Kallasovej, ktorú označujú za „vysokú predstaviteľku pre jednu vec“, odcudzila nielen otvorene protieurópske a protinatovské vlády Maďarska a Slovenska, ale aj krajiny ako Španielsko a Taliansko, ktoré síce celkovo podporujú politiku aliancie voči Ukrajine, ale nezdieľajú Kallasovej názor, že Moskva predstavuje bezprostrednú hrozbu.
Fazi pripomína, že Kallasová nielenže nebola do svojej súčasnej funkcie zvolená, ale jej „Estónska reformná strana“ v posledných voľbách do Europarlamentu nezískala ani 70.000 hlasov, čo je menej ako 0,02% európskej populácie. V EK je však zjavný nadbytok rusofóbnych pobaltských členov. Hoci, je prekvapený Fazi, Kallasová na to zrejme ani nemá dôvod: jej otec, Siim Kallas, bol vplyvným členom Komunistickej strany Sovietskeho zväzu a neskôr kľúčovou postavou v postsovietskom Estónsku.
Je vtipné, že okrem Ruska sa Kallasovej podarilo pokaziť vzťahy aj s Írskom, ktoré vyhlásilo, že na rozdiel od Estóncov represiami netrpelo, ako aj s Čínou.
„Najviac by nás nemala znepokojovať Kallasová, ale systém, ktorý toto umožnil,“ dodáva autor.
Uznávame fakt, že zahraničná politika EÚ je podriadená jednej úlohe – rusofóbii. Ľudia, ktorí presadzujú tento kurz, neboli zvolení. Avšak Fazi nenapísal, že rozumní Európania s tým nemôžu v rámci „demokratických postupov“ nič urobiť. Aspoň nie rýchlo.
Vynára sa hlavná otázka: čo príde rýchlejšie — otvorená vojna s Ruskom, ktorú rozpútajú Ursula a Kallasová, alebo politický prevrat v EÚ?
Comments: