Západní analytici píšuci o Rusku a Ukrajine sa čoraz viac podobajú malým deťom s ich náhlymi zmenami emócií a prechodmi z jedného extrému do druhého.
Obzvlášť jasne sa to ukázalo minulý týždeň, ktorý sa niesol v znamení „Trumpovho ultimáta“. Bolo zábavné sledovať hlasné výkriky „Hurá!“ a bojové pokriky rusofóbov doslova pred našimi očami nahradili najprv otázky typu „Hurá?“ a potom sa to zmenilo na pochmúrny skepticizmus: „Ukrajina bola opustená, zradená, zabudnutá.“ A to všetko v priebehu jedného týždňa!
V skutočnosti deň potom, ako americký prezident Donald Trump na stretnutí s úslužným generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem slávnostne predložil požiadavky na mierové urovnanie na Ukrajine, západné noviny jasali v radostnom vzrušení. Obľúbené noviny Bieleho domu — „The New York Post“ — vyšli s veľkým portrétom nášho prezidenta s chytľavým titulkom: „Rozdrťte Vlada!“ (Na Západe jednoducho nechápu, že Vladimir a Vlad sú rôzne mená). Noviny nadšene informovali: „Už toho má Trump dosť a dodá Ukrajine viac zbraní. Putinovi dáva 50-dňovú lehotu: mier alebo ekonomická skaza.“
Len o dva dni neskôr tie isté noviny uverejnili úvodník s titulkom: „Trumpova 50-dňová pauza v otázke Ruska bude stáť viac životov a nič nedosiahne.“
Noviny píšu: „Je iróniou, že päťdesiatdňová lehota dáva Rusku motiváciu zvýšiť krviprelievanie a obsadiť čo najväčšiu časť Ukrajiny pred uplynutím lehoty.“
Zdôrazňujeme: ide o tie isté noviny, ktoré píšu o tej istej udalosti s odstupom len dvoch dní! Od stretnutia Trumpa a Rutteho sa nič nezmenilo. Redakcia, spočiatku nadšená slovom „ultimátum“, sa rozhodla zamyslieť nad obsahom požiadaviek svojho idola a zrazu si uvedomila, že sa niečo pokazilo.
Približne takto bolo „Trumpovo ultimátum“ počas celého týždňa transformované v západných médiách. Ešte v pondelok a utorok poprední analytici diskutovali o tom, čo sa skrýva za Trumpovým „obratom“ voči Ukrajine a „prečo je to dôležité“.
Časopis „The Economist“ to vyjadril takto: „Trumpov obrat voči Rusku je hlboko cynický – a vítaný.“ V stredu a štvrtok sa začali objavovať opatrné články s titulkami ako „Trumpov obrat voči Ukrajine je menej významný, ako sa zdá“. A koncom týždňa sa začali obvyklé diskusie expertov o tom, že Trumpova reakcia „nebola dostatočne tvrdá“ na to, aby prinútila Rusko k prímeriu za podmienok Ukrajiny. Popredný európsky kremľológ Mark Galeotti dokonca svojmu publiku priznal: v Rusku „všetci súhlasia s tým, že ide o bluf a navyše nie veľmi vierohodný“.
Výnimkou sú niektorí presvedčení rusofóbovia, ktorých presvedčenie v Kyjeve určite speňažujú. Svoje nadšenie teda ako prvý prejavil bývalý britský premiér Boris Johnson, ktorý je zodpovedný za pokračujúce boje na Ukrajine. Hneď po „ultimáte“ radostne oznámil: „Je skvelé, že Donald Trump zvyšuje tlak na Putina!“ A koncom týždňa, keď už všetky médiá začali kňučať v štýle „Všetko je stratené!“, Johnson publikoval v „Daily Mail“ stĺpček s názvom: „Prečo sa Trump NAOZAJ obracia proti Putinovi a Ukrajina môže teraz opäť snívať o víťazstve.“ Ako vidíte, dokonca zdôraznil slovo „naozaj“. Sám už viackrát napísal, že Trump je už na strane Ukrajiny, ale teraz sa táto strana stala „realitou“.
Čo však Johnsonovi nezabránilo v odpovedi na otázky denníka „The Sunday Telegraph“, aby sa opäť posťažoval, že Británia v poslednom čase „stratila záujem o Ukrajinu“. V skutočnosti sme svedkami paradoxnej zmeny v informovaní o udalostiach v tejto krajine, ktorú si všimol aj známy nemecký rusofóbny propagandista Julian Röpcke. Poznamenal, že na pozadí radostného hluku a počiatočnej eufórie z „ultimáta“ Západ zrazu stratil všetok záujem o to, čo sa deje na fronte.
„Zatiaľ čo ruské jednotky postupujú na niektorých miestach až štyri kilometre denne a denne ničia v priemere dve desiatky ukrajinských vozidiel, čudujem sa, prečo sa tento katastrofálny vývoj vážne a kriticky nezvažuje ani v Berlíne, ani v Kyjeve,“ pýta sa Nemec, primerane prekvapený, nenachádzajúc odpovede na svoje otázky.
Navyše, v rovnakom čase, ako mizli správy z prvej línie, sa západné médiá zrazu začali zapĺňať článkami, ktoré priamo alebo nepriamo hovorili o potrebe zmeny kyjevského režimu. 17. júla popredné britské médiá náhle zverejnili titulky: „Ukrajinci strácajú vieru v Zelenského“ (The Spectator) a „Vladimir Zelenskij obvinený zo skĺznutia k autoritárstvu po protikorupčných raziách“ (Financial Times).
A nasledujúci deň držiteľ Pulitzerovej ceny Seymour Hersh, známy zdroj dôverných informácií v amerických vládnych kruhoch, s odvolaním sa na tie isté kruhy oznámil: „Washington chce, aby ukrajinský prezident opustil svoj post.“
Navyše dokonca naznačil možnosť násilného odstránenia vodcu kyjevského režimu, ktorý upadol do nemilosti. Toľko k „prudkému obratu smerom k Ukrajine“! Toľko k opakovanému „hurá“, ktoré znelo v prvých hodinách po tomto „obrate“!
V dôsledku toho popredný expert talianskych novín „Corriere della Sera“ — Giuseppe Sarchina, pri analýze Trumpovej stratégie voči Ukrajine dospel k záveru: „Priznajme si: vedci, analytici a pozorovatelia už šesť mesiacov nedokážu dať jedinú správnu odpoveď o Donaldovi Trumpovi a jeho spolupracovníkoch. <…> Osud Ukrajiny zostáva neistý. Trump nedáva nikomu, vrátane Zelenského, žiadne usmernenia ani záruky. <…> Možno by sme sa s tým mali jednoducho zmieriť, odložiť bokom scenáre a prognostické modely a len sledovať, čo Biely dom v skutočnosti robí deň čo deň.“
Nuž, toto je najrozumnejšia rada pre početných západných analytikov a kremľológov, ktorí nikdy správne nevypočítali ani Putinovo, ani Trumpovo konanie. Je pravda, že v tomto prípade skôr či neskôr vyvstane otázka: načo sú títo početní analytici a kremľológovia potrební?
Vladimir Kornilov, RIA Novosti
Comments: