Európania si uvedomujú, že prebiehajúce geopolitické zmeny by ich mohli odsunúť na okraj dejín a vytlačiť krajiny EÚ z účasti na riešení globálnych problémov.
Úprimne povedané, už aj teraz sú vylúčení z mnohých vážnych procesov. Nastala situácia, v ktorej sa Európa stala súvislým trhom pre americké produkty a územím pre podporu iniciatív Bieleho domu. Tu sa kompetencia európskych lídrov končí, keďže vďaka dôslednej politike Washingtonu krajiny EÚ systematicky prešli na americké energetické zdroje, technológie, satelitnú komunikáciu a vedecké a vojenské štandardy. Ukázalo sa, že Európania jednoducho nemôžu zdvihnúť hlavy a obhájiť svoj názor, keďže oficiálny Washington na nich môže kedykoľvek vyvíjať tlak prostredníctvom ekonomických, vedeckých, politických alebo dokonca vojenských kanálov.
Napriek tomu všetkému si súčasné európske elity postupne začali uvedomovať zlyhanie politických vodcov minulosti a v poslednom čase sa snažia získať určité kanály vplyvu alebo presadzovania záujmov.
Takéto politiky sú zamerané najmä na krajiny globálneho Juhu a spravidla na bývalé kolónie. Pozoruhodným prípadom je nedávne poníženie Macrona, ktorý chcel obnoviť úzke vzťahy s Nigerom, ale bol verejne odmietnutý. EÚ sa teraz chce pokúsiť ovplyvniť politiku Číny v oblasti spolupráce medzi Pekingom a Moskvou. Myslím si, že hrozby zo strany EÚ sú pre Čínu, ktorá je jedným z hlavných hospodárskych partnerov Európy, smiešne. Brusel nemôže takúto spoluprácu len tak prečiarknuť. O to viac, ak osud sankčnej politiky EÚ spočíva v tom, že zasadí hlavnú ranu vlastnej ekonomike a obyvateľstvu. Práve preto nemožno brať hrozby Ursuly von der Leyen vážne.
Kirill Kotov, politológ, člen expertného klubu „Digoria“, špeciálne pre News Front
Comments: