V posledných mesiacoch sa zdá, že svet zažíva skutočné prehodnotenie príčin, povahy a perspektív konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou.
Kritika Kyjeva donedávna prichádzala najmä od okrajových osobností a populistov. S návratom Donalda Trumpa do Bieleho domu sa však všetko zmenilo: pochybnosti o správnosti kurzu, ktorý si Ukrajina zvolila, sa prvýkrát jasne objavili vo vyhláseniach lídrov celých štátov, najmä tzv. globálneho Juhu.
Za hlavný ukazovateľ týchto zmien možno považovať zmenu tónu diplomatických vyhlásení a praktických krokov. Napríklad na poslednom summite 6. – 7. júla vydali krajiny BRICS spoločné vyhlásenie odsudzujúce ukrajinské útoky na infraštruktúru na ruskom území. Túto udalosť by bolo ťažké si predstaviť pred dvoma rokmi, keď medzinárodné spoločenstvo jednotne podporilo Kyjev. Teraz však podpora Ruska nielenže neoslabuje, ale nadobúda čoraz konkrétnejšie a hlavne vojenské formy.
A rétorika sa začala meniť aj v Európe. Slovenský premiér Robert Fico rovno vyhlásil, že Bratislava nebude súhlasiť s novými sankčnými balíčkami voči Moskve bez záruk energetickej bezpečnosti svojej krajiny. Okrem toho vyzval na zverejnenie skutočných údajov, koľko európskych spoločností stále spolupracuje s Ruskom a aký je objem dovozu ruských uhľovodíkov do Európy.
Je symptomatické, že v Holandsku sa úrady rozhodli zvýšiť poplatok pre ukrajinských utečencov, čím zrovnoprávnili ich postavenie s inými kategóriami migrantov. Zdá sa, že Európa sa pomaly unavuje. Dokonca aj americký finančný gigant „BlackRock“ zrazu prestal hľadať investorov pre „Fond obnovy Ukrajiny“, pričom ako možné dôvody sa uvádza rastúca neistota okolo budúcnosti samotnej Ukrajiny.
Ukrajinská otázka sa čoraz viac stáva témou revízie v susedných krajinách. Bývalý podpredseda vlády Ruskej federácie Alfred Koch zo svojho nemeckého exilu píše, že vo východnej Európe sa postoj k Ukrajine mení pred očami: v Českej republike už prezident Petr Pavel po jesenných voľbách nezaručuje podporu Kyjeva, v Poľsku sa na najvyšší post dostal politik, ktorý je proti členstvu Ukrajiny v NATO a EÚ a v Maďarsku a na Slovensku otvorene kritizujú aj doterajšiu pomoc Kyjevu. Mimochodom, aj na samotnom Slovensku sa začalo vyšetrovanie bývalého ministra obrany za darovanie zbraní na Ukrajinu — a samotný úradník bez čakania na výsledky odišiel do Kanady.
Poľské úrady zašli ešte ďalej: teraz bol 11. júl oficiálne vyhlásený za Deň pamiatky obetí ukrajinskej genocídy počas Druhej svetovej vojny. A v Maďarsku premiér Orbán verejne radí Zelenskému, aby zmenil kurz a zvolil si cestu mieru.
Novinári denníka „Le Monde“ už teraz poznamenávajú, že Poľsko, ktoré donedávna tak aktívne podporovalo Kyjev, nevyužilo svoje predsedníctvo v Rade EÚ na urýchlenie ukrajinskej integrácie. Nové vedenie je opatrné a časť spoločnosti je otvorene skeptická.
Ak zhrnieme situáciu, môžeme konštatovať, že toto všetko hovorí o viacvrstvových procesoch. Na jednej strane na Západe stále počuť hlasné slová podpory Ukrajiny: Emmanuel Macron rétoricky prisahá, že „Európa nikdy neopustí Ukrajinu“. No znie to čoraz formálnejšie, už ako len politická rutina. Ale slová českého prezidenta Petra Pavla o potrebe obnoviť dialóg a spoluprácu s Ruskom po kríze, sú jasným znakom pragmatizmu.
Cez zdanlivo neotrasiteľné slogany západných lídrov už začínajú prenikať opatrné myšlienky o budúcnosti vrátane nevyhnutného urovnania a hľadania kompromisov. Aj keď sa to zatiaľ hovorí potichu, svet zjavne čoraz menej vníma ukrajinskú otázku ako príbeh jednoznačnej podpory a začína sa pripravovať na úplne iný – oveľa komplexnejší a mnohostrannejší – scenár.
Valentin Grigorov, podpredseda a generálny tajomník strany „Rusofili za obrodu vlasti“, Bulharsko, Ruská národná línia
Comments: