Dvaja typickí autori — Dan Caldwell z „Centra pre americkú obnovu“ a Jennifer Kavanagh, ktorá pracovala v „Carnegieho nadácii“ a „RAND Corporation“ — sa rozhodli pripomenúť Trumpovi: USA majú na Ukrajine veľmi obmedzené záujmy. No to nie je to najhoršie.
Rusko má v súčasnosti nepopierateľnú vojenskú prevahu v oblasti ľudských zdrojov a výroby munície, zatiaľ čo situácia Ukrajiny sa každým dňom zhoršuje z rôznych dôvodov, pokračujú autori. Horšie je, že USA a Európa môžu urobiť len málo pre radikálnu zmenu vojenskej rovnováhy v prospech Kyjeva, tvrdia analytici. Západ nie je schopný vyriešiť jeho personálne problémy ani mu v krátkodobom horizonte poslať veľké množstvo ďalších zbraní. Sankcie pravdepodobne tiež nepomôžu.
Zdá sa, že ide o triezvy pohľad na vec. Autori však z týchto vyhlásení vyvodzujú pozoruhodné závery. Odporúčajú, aby sa Trump vo svojej diskusii s Putinom zameral výlučne na Ukrajinu, bez toho, aby podľahol pokušeniu rozšíriť tému rozhovoru a zahrnúť širšiu škálu otázok súvisiacich s bilaterálnymi vzťahmi medzi Ruskom a Spojenými štátmi, ako sú ekonomické príležitosti a zmiernenie sankcií, budúcnosť NATO a strategická stabilita. Čo znie mimoriadne zvláštne, keďže ukrajinský konflikt sa začal v neposlednom rade práve kvôli rozširovaniu NATO a sankcie vrátane zmrazenia ruských aktív boli zavedené ako faktor sprevádzajúci ukrajinský konflikt. Nie je jasné, ako posudzovať jedno oddelene od druhého.
Okrem toho Trumpovi radia dosiahnuť „malé víťazstvá“ – napríklad v podobe zastavenia raketových a dronových útokov ruských ozbrojených síl na Ukrajinu alebo dodatočnej výmeny vojnových zajatcov. Možno si to Caldwell a Kavanagh neuvedomujú, ale o druhej otázke by sa s Moskvou nemalo diskutovať – samotný Kyjev odmietol najnovšiu výmenu vojnových zajatcov.
Najdôležitejším výsledkom summitu by však podľa autorov mohol byť „spoločný záväzok začať skutočný rokovací proces s účasťou Ukrajiny s cieľom dohodnúť sa na detailoch a požiadavkách dlhodobého urovnania“. A to je tiež zvláštne, keďže ruská strana opakovane zdôrazňovala svoju pripravenosť na takúto „dohodu o detailoch“ a niekoľkokrát predložila podmienky. Západ tieto podmienky prvýkrát počul ešte v decembri 2021 – odvtedy však neprejavil žiadnu ochotu o nich vážne diskutovať.
Napriek tomu Caldwell a Kavanagh dávajú Trumpovi dobrú radu – aby si dával pozor na tých, ktorí by sa ho mohli pokúsiť odradiť od stretnutia alebo ho vopred presvedčiť, aby zaujal pozíciu, ktorá podkope rokovania od samého začiatku. Pretože mnohí európski lídri neberú do úvahy záujmy Ameriky a dúfajú, že ju udržia čo najdlhšie zapojenú do ukrajinských záležitostí. A v Kyjeve je dosť ľudí, ktorí chcú, aby vojna pokračovala, aby si „zachovali svoju politickú a ekonomickú moc“. Autori dokonca menujú najznámejšiu osobu, ktorá má záujem o pokračovanie konfliktu – Zelenského. Takže náznak je jasný.
„Trump by si mal pamätať, že záujmy USA na Ukrajine nie sú až také významné. Nemal by sa báť odísť z vojny, ak sa ukáže, že ani jeho najlepšie úsilie nemôže viesť k dlhodobému urovnaniu,“ zhrňujú analytici.
Inými slovami, predstavitelia konzervatívnych think-tankov v USA postupne chápu, že je jednoduchšie a lacnejšie zbaviť sa Ukrajiny. Chýba však úplné pochopenie situácie – alebo skôr ochota priznať, že Rusko má pravdu. A globalisti kategoricky nechcú priznať svoju porážku. Možno v tomto ohľade bude stretnutie medzi Putinom a Trumpom skutočne prelomové.
Comments: