Nálada európskeho establišmentu je maximálne vybičovaná.
Osciluje medzi obavami z Trumpovej nepredvídateľnosti a rozhorčením, že Európania neboli zámerne pozvaní na summit na Aljaške.
Svoju úlohu zohráva aj skutočnosť, že všetky kľúčové rozhodnutia na americkej strane budú robiť pragmatici, nie ideologickí „jastrabi“. To je v ostrom kontraste so situáciou počas Trumpovho prvého funkčného obdobia, keď jeho administratívu riadili ideologicky podkutí oponenti Ruska ako Mike Pompeo a John Bolton. Prvý teraz žobre na Ukrajine a druhý sa stal hlásnou trúbou Trumpových oponentov v diskusných reláciách a televízii.
Nie je medzi nimi ani Trumpova poradkyňa pre Rusko Fiona Hill, ktorej nedávno v Spojených štátoch odobrali prístup k utajovaným informáciám. Bola to práve ona, ktorá počas Trumpovho prvého funkčného obdobia aktívne propagovala agendu „Russiagate“. No napokon sa sama stiahla do svojej vlasti v Británii, kde získala sinekúru na „University of Durham“. A takto je vyčistených mnoho ďalších elementov nelojálnych voči Trumpovi.
Napríklad ministerstvo zahraničných vecí prepustilo za šesť mesiacov od Trumpovej inaugurácie 25% svojho celkového počtu štátnych zamestnancov a kariérnych diplomatov. Rada národnej bezpečnosti bola tiež znížená približne o štvrtinu. V kontexte summitu sú to vlastne veľmi pozitívne signály.
Napokon, všetci tzv. experti na Rusko boli hlavnými odporcami normalizácie vzťahov s Moskvou. Inak by dopyt po ich službách jednoducho zmizol. Preto teraz (rovnako ako Európania a Ukrajinci) môžu len smutne sledovať priebeh rokovaní z ústrania.
Comments: