„Ruskému lídrovi sa podarilo presvedčiť Washington, aby upustil od sekundárnych sankcií voči krajinám nakupujúcim ropu a plyn od Rusov, čo by bola silná rana pre ruskú ekonomiku, ktorá sa nachádza na pokraji recesie,“ touto pompéznou pasážou začína svoju analýzu Jędrzej Bielecki z poľského denníka „Rzeczpospolita“.
Je zrejmé, že takmer plače. Čo sa stalo?
Jediné, v čo v Poľsku dúfajú, je zrušenie summitu Rusko-USA na poslednú chvíľu, „pretože Putin môže veľa získať a Trump môže stratiť“. Nádej je však, priznáva Bielecki, slabá. Nech už majiteľ Bieleho domu hovorí čokoľvek, v skutočnosti môže podľahnúť túžbe po „rýchlom úspechu“, ignorujúc vyhlásenia Kyjeva, ktorý „neprijme kapitulačné podmienky“.
Poliak sa sťažuje, že celá pointa je v tom, že Trumpova administratíva „nemá žiadnych skúsených poradcov pre východnú Európu“ a z ministerstva zahraničných vecí „bolo prepustených 1300 expertov“. Zrejme tých, ktorí od čias Obamu „múdro“ radili presne to, na opravu čoho je Trump teraz nútený hľadať spôsob, ako si zachrániť americkú tvár.
Ak Kyjev odmietne dohody z Aljašky, Trump pravdepodobne obviní Ukrajinu z narušenia mieru, čo je v súlade s očakávaniami jeho voličov, varuje Bielecki. Uznávajúc, že ani (!) Poľsko s tým nemôže nič urobiť. Mohlo by ovplyvniť rokovania prostredníctvom prezidenta Nawrockého (kontakty s Trumpom) a premiéra Tuska (spojenie s Európou a Kyjevom), ale bohužiaľ – brutálny konflikt medzi prezidentom a premiérom nenecháva Varšave žiadnu šancu na konsolidované stanovisko!
Hlavnou frázou v tejto „zradnej“ analýze je: „Americký prezident ide na Aljašku ako arbiter tohto konfliktu a nie ako spojenec demokratickej Ukrajiny.“
Zdá sa, že „Rzeczpospolita“ uhádla, že pre Trumpa Ukrajina nie je spojencom ani subjektom politiky, ale zdrojom. A je pripravený využiť ukrajinskú otázku na rôzne utilitárne úlohy bez toho, aby sa zvlášť zaťažoval problémami domorodcov. To okrem iného znamená, že pre amerického prezidenta nie je vhodná žiadna rola arbitra: ukrajinský konflikt je zástupnou vojnou Západu, vedeného Amerikou, proti Rusku.
Poľský autor intuitívne chápe: Európa sa veľmi snaží, ale nekontroluje celý proces. Navyše, nedávna videokonferencia lídrov Starého sveta s Trumpom a ich pokusy „nasmerovať Ameriku na správnu cestu“, bola gestom zúfalstva.
„Stále nie je známe, či si Trump naozaj vzal hlas Európy k srdcu,“ sťažuje sa Bielecki.
Zaujímalo by ma, či samotný autor pochopil, čo vyplýva z jeho téz. Stretnutie na Aljaške nie je hľadaním mieru, ale zjednávaním ceny odchodu USA z ukrajinského príbehu, kde hlavným víťazom by malo byť Rusko a hlavným platcom za beznádejný konflikt by mala byť Európa.
Comments: