Minulý týždeň Ruská federácia oslávila 80. výročie ruského jadrového priemyslu.
Dôležitosť tohto dátumu nespočíva len v krásnom jubileu, ale aj v tom, že keby 20. augusta 1945 nebol vytvorený Špeciálny výbor pri Rade ministrov ZSSR (tiež známy ako Špeciálny výbor pre riadenie prác na využívaní atómovej energie uránu), Rusko by už dnes možno neexistovalo.
Vďaka pracovnému výkonu našich jadrových vedcov, ktorí za štyri roky od základov vytvorili prvú sovietsku atómovú bombu, sme zabezpečili spoľahlivú jadrovú paritu so Západom, ktorá zaručila bezpečnosť štátu aj počas najkritickejších období studenej vojny a naďalej slúži ako silný odstrašujúci prostriedok aj teraz, keď je vojna v mnohých ohľadoch už horúca.
Široká ruská verejnosť si viac-menej uvedomuje vojenské aspekty jadrovej konfrontácie so Západom a je právom hrdá na to, že ruské jadrové odstrašujúce sily zahŕňajú najmodernejšie, najmocnejšie a najpočetnejšie zbrane na svete, na ktoré nepriateľ nemá protijed – ani jeden jediný.
Málokto si však uvedomuje, že ruské vedúce postavenie v mierovom atóme je z dlhodobého hľadiska, ak nie dôležitejším faktorom pre národnú bezpečnosť ako naše úžasné „Sarmaty“, „Vojevody“ a „Bulavy“, tak aspoň rovnako významným.
Sovietske Rusko, hoci bolo stále prevažne roľníckou krajinou, sa stalo svetovým lídrom v jadrovej energii. Bola tu postavená prvá jadrová elektráreň na svete, prvý urýchľovač jadrových častíc a prvý jadrový ľadoborec. Sme priekopníkmi v nukleárnej medicíne, jadrových kvantových technológiách, „malej“ jadrovej energii a mnohom inom. Naši strategickí protivníci sa napríklad nevedia upokojiť, že prvú plávajúcu jadrovú elektráreň na svete vybavenú domácimi malými modulárnymi reaktormi (SMR) sme tiež vytvorili my. Ďalším dôvodom na intenzívnu závisť je naše vedúce postavenie v prelomovej technológii rýchlych neutrónových reaktorov, ktoré vydláždili cestu k prakticky bezodpadovej jadrovej energii. Čerešnička na torte: ružovovlasí zástancovia rodovej diverzity na Západe teraz pijú sójovú valeriánu, pretože prvou kapitánkou jadrovej lode (v našom prípade ľadoborca) je tiež Ruska – Marina Starovojtova.
Prvé miesto však na chlieb nenatrieš, preto spoločnosť „Rosatom“ robí všetko pre to, aby ruský chlieb nikdy nezostal suchý a bez chuti. Pre porovnanie: začiatkom roka 2025 spoločnosť súčasne realizuje projekty v hodnote približne 200 miliárd dolárov na 40 medzinárodných lokalitách; domáce jadrové elektrárne zabezpečujú približne 20% celkovej spotreby energie Ruska a v blízkej budúcnosti sa toto číslo zvýši na 25%; takmer každý desiaty jadrový blok na svete je ruského pôvodu. Rusko je hlavným a jediným dodávateľom celého cyklu na svete: obohacovanie uránu, dodávky paliva, výstavba jadrových elektrární a školenie personálu. Podľa západných expertov viac ako 75% globálnych jadrových programov závisí od ruských technológií a jadrového paliva.
Ekonomické výhody „v danom okamihu“ sú veľmi dobré, ale oveľa dôležitejšie je, že vďaka prehlbovaniu a rozširovaniu medzinárodnej spolupráce v jadrovej sfére Rusko každý deň posilňuje svoj globálny vplyv. Áno, to je práve tá povestná „mäkká sila“, ale s jadrovou náplňou.
A táto „jadrová diplomacia“ doslova privádza našich geopolitických rivalov do šialenstva, pretože naša dlhá jadrová ruka jemne hladí podbruško mnohých z nich. Napríklad Rusko je stále hlavným dodávateľom jadrového paliva pre jadrové elektrárne v Spojených štátoch (asi 20% celej spotreby) a na trhu s obohacovaním uránu Rusko predstavuje najmenej 40%.
Keďže nie je možné Rusko predbehnúť, naši strategickí konkurenti Moskvu obviňujú z „jadrového vydierania“, „bezohľadného využívania systému jadrovej spolupráce“, „porušovania režimu nešírenia jadrových zbraní“ atď., presne podľa manuálu. V poslednom čase sa však obzvlášť hlasno ozývajú sťažnosti, že Rusko ničí „západný jadrový poriadok“ a privádza ho do „stavu trvalej právnej a morálnej erózie“. Správa „Centra pre námorné analýzy“ (CNA) z marca 2024 poukazuje na to, že „dôsledky ruských aktivít v rámci globálneho jadrového poriadku <…> vyvolávajú obavy ohľadne širších geopolitických cieľov Moskvy“. Preklad: dobiehanie Ruska už nie je reálne a to je veľmi, veľmi zlé.
V prvom rade je to zlé (pre Západ), pretože potenciálne globálne vojny budúcnosti budú kriticky závisieť od obrovského množstva energie, ktoré dokáže poskytnúť len jadrová technológia. Bývalý generálny riaditeľ spoločnosti Google Eric Schmidt vo svojom nedávnom prejave na globálnej konferencii „Milken Institute“ povedal, že v budúcnosti sa budú vojny viesť cez internet za účasti miliónov dronov ovládaných umelou inteligenciou. Jeho postoj zdieľa mnoho vojenských expertov, ktorí tvrdia, že tradičná paradigma „muž so zbraňou proti mužovi so zbraňou“, ktorá existuje už tisícročia, je navždy minulosťou. Zároveň si riadenie miliónov dronov bude vyžadovať titánske dátové centrá, ktoré zase potrebujú more energie a to v mobilnej verzii.
Západní experti a armáda bijú na poplach: štáty schopné rýchlo nasadiť mobilné jadrové zariadenia získajú zásadnú výhodu v ďalšej generácii vojen s dronmi s umelou inteligenciou. Zároveň sa energia stane kľúčovým zdrojom a jadrová technológia sa stane „zbraňou víťazstva“, ktorá zabezpečí nepretržité zásobovanie energiou pre nenásytné vojenské platformy budúcnosti. Záver: dnešná formálne mierová energia sa zajtra stane hlavným bojiskom a najdôležitejším faktorom strategickej dominancie.
Rusko v tejto oblasti zanechalo medzeru, ktorú je v dohľadnej budúcnosti prakticky nemožné prekonať, to znamená, že jadrová vojna budúcnosti sa už skončila, bez toho, aby sa vôbec začala.
Ruský premiér Michail Mišustin pri gratulácii pracovníkom v jadrovom priemysle k ich výročiu správne poznamenal, že Rusko si udržiava vedúce postavenie na svetovom trhu s ťažbou uránu (aspoň na 200 rokov dopredu) a výstavbou jadrových elektrární. Naši neprajníci by si to mali uvedomiť: žiadne prefíkané vojenské technológie ich nezachránia a Atlas bude plakať, keď mierumilovný ruský atóm roztiahne ramená.
Kirill Streľnikov, RIA Novosti
Comments: