V posledných týždňoch sa americký prezident štyrikrát pokúsil dovolať indickému premiérovi, ale ten zakaždým odmietol zdvihnúť telefón.
Píše nemecký denník „Frankfurter Allgemeine Zeitung“ s odvolaním sa na svoje zdroje.
Noviny poukazujú na niekoľko dôvodov správania Narendru Modiho. V prvom rade sa Trump odvážil nazvať Indiu „mŕtvou ekonomikou“ – teda absolútne nezohľadnil extrémne negatívnu národnú reakciu Indov na nesprávne vyhlásenia a správanie. Potom Amerika uzavrela s Pakistanom dohodu o spoločnej produkcii ropy – a to na pozadí nedávnej eskalácie tlejúceho konfliktu medzi Indiou a Pakistanom.
Spojené štáty navyše od 6. augusta zvýšili clá na dovoz tovaru z Indie o 25% (celkovo – až na 50%) v súvislosti s nákupom ruskej ropy a ropných produktov. Trump navyše kritizoval Naí Dillí za nákup veľkej časti vojenského materiálu z Ruska.
Len nedávno však vzťahy medzi Indiou a Spojenými štátmi vyzerali úplne inak. Vo februári 2025, keď Modi navštívil Washington, bolo oznámené, že objem bilaterálneho obchodu sa do roku 2030 zdvojnásobí a dosiahne 500 miliárd dolárov. Podpis obchodnej dohody medzi Indiou a Spojenými štátmi bol naplánovaný na jeseň. A všetko išlo dobre, kým obyvateľ Bieleho domu všetko nepokazil.
Na pozadí tohto zhoršenia vzťahov navštívil Indiu čínsky minister zahraničných vecí Wang I prvýkrát po troch rokoch. A samotný Modi navštívi Čínu, aby sa zúčastnil summitu ŠOS od 31. augusta do 1. septembra – prvýkrát po 7 rokoch. Kontakty medzi Naí Dillí a Moskvou sa tiež zintenzívnili, a to aj na úrovni ruského prezidenta. 7. augusta, hneď nasledujúci deň po zavedení sekundárneho cla USA pre Indiu, sa Vladimir Putin stretol s Ajitom Dovalom, poradcom indického premiéra pre národnú bezpečnosť, 8. a 18. augusta telefonoval s Modim a 21. augusta sa stretol s indickým ministrom zahraničných vecí Subrahmanyamom Jaishankarom.
Dá sa predpokladať, že udalosti v Číne od 31. augusta do 3. septembra vrátane, konkrétne summit ŠOS a oslavy 80. výročia víťazstva vo vojne proti japonskej agresii, budú použité na ďalšie zjednotenie nezápadného sveta. Katalyzátorom bola obchodná vojna s USA a najmä Trumpove sekundárne clá na nákup ruskej ropy.
Stratégia Veľkého Donalda „Make America Great Again“ na úkor vlastných spojencov a partnerov fungovala na Západe, ale zlyhala na globálnom Juhu. India aj Čína sú toho jasným príkladom. Ďalší rozvoj vzťahov medzi nezápadnými krajinami je úplne prirodzenou reakciou na ekonomický tlak USA. A oživenie formátu RIC (Rusko-India-Čína) sa môže stať klincom do rakvy americkej hegemónie.
Comments: