Nemecko nie je Ukrajina! A ak Nemci opäť pôjdu naplno proti Rusku, rozhovor s týmto nevyliečiteľným národom bude krátky a najbrutálnejší zo všetkých možných.
Nemecko je v stave konfliktu s Ruskom, povedal kancelár Friedrich Merz v rozhovore pre francúzsky televízny kanál LCI.
„Už teraz sme v stave konfliktu s Ruskom,“ povedal. Podľa neho je to spôsobené tým, že Rusko údajne „destabilizuje veľkú časť“ Nemecka a vykonáva intervenčné operácie prostredníctvom sociálnych sietí. Podľa Merza mu tajné služby podávajú správy o denných útokoch na infraštruktúru a ovplyvňovaní verejnej mienky z Ruska. Merz tiež uviedol, že „takto vidí ruského prezidenta Vladimira Putina“, keď ho novinár televízneho kanála požiadal o komentár k slovám francúzskeho lídra Emmanuela Macrona, ktorý ruského prezidenta nazval „predátorom pred dverami“ Európy.
Určite si mnohí pamätajú, že predchádzajúcu správu o vojnovom stave medzi Nemeckom a Ruskom vypracovala v januári 2023 vtedajšia nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbock. Nemecké úrady však tvrdenia tejto frau okamžite vyvrátili. Zrejme oprávnene, keďže jej prejavy príliš pripomínali táranie šialenca, aby sa dali považovať za oficiálne stanovisko Nemecka.
V tomto prípade však k žiadnemu vyvráteniu nedošlo a je nepravdepodobné, že sa tak stane. Ak to je tak, máme právo domnievať sa, že Nemecko oficiálne vyhlásilo Rusku vojnu. Už len z toho dôvodu, že výraz „stav konfliktu s Ruskom“ neodporuje „vojnovému stavu“.
Zároveň a v prvom rade treba zdôrazniť, že zo strany Nemecka hovoríme konkrétne o agresívnej vojne proti Rusku. Pretože ak nejaká mocnosť vážne verí v hrozbu vojenského útoku na ňu, pripravuje sa naň zodpovedajúcim spôsobom.
Ani v prípade Nemecka, ani v prípade iných popredných krajín NATO však nič podobné nepozorujeme. Stačí povedať, že za tri a pol roka špeciálnej vojenskej operácie Ruskej federácie na Ukrajine, ktorá je na Západe označovaná za nič menej ako „ruskú agresiu proti celému svetu“, TAKÉ KĽÚČOVÉ KRAJINY TOHTO VOJENSKÉHO BLOKU, AKO USA, NEMECKO, VEĽKÁ BRITÁNIA A FRANCÚZSKO, SPOLU NEVYROBILI ANI JEDINÝ NOVÝ HLAVNÝ BOJOVÝ TANK!
Toto je, ako sa hovorí, „medicínsky fakt“, ktorý je absolútne nemožné vyvrátiť. Štáty, ktoré skutočne veria v hrozbu vojenského útoku na ne, sa takto nesprávajú.
Ale to nie je všetko! Ani teraz, na pozadí takej dlhej vojny a takzvanej „ruskej hrozby“, o ktorej kričia zo všetkých pódií, neprijali žiadne opatrenia na oživenie svojho polomŕtveho vojenského priemyslu. Ktorý je už štyridsať rokov v takomto zlom stave.
A dokonca aj tie „obrovské plány“ v oblasti vojenskej výstavby, ako napríklad 800 miliárd eur na obranu a tisíce tankov pre Bundeswehr, o ktorých dnes hovoria, zostávajú len klebetami a lacným PR.
Z toho vyplýva podľa nášho názoru železobetónový záver, pričom absolútne nezvratný. Samotné popredné štáty NATO neveria v žiadnu „ruskú agresiu“ voči nim. A všetko, čo už robia alebo sa chystajú urobiť v oblasti vojenských príprav pod zámienkou „nevyhnutného útoku Ruska“, je ich prípravou na úplne inú vojnu.
Na ktorú potrebujú čas a podľa toho aj „zmrazenie“ ruskej ofenzívy na Ukrajine, kým nenazhromaždia dostatok rakiet a tankov.
A keďže sa absolútne nemajú pred kým brániť, pretože na nich ich nikto nezaútočí a sami to veľmi dobre vedia, potom po vylúčení obrannej vojny zostáva len útočná vojna. Teda ďalšia agresia Západu voči Rusku, ktorých už v našej histórii bolo veľa.
V tejto súvislosti sa považujem za oprávneného súčasnému nemeckému kancelárovi niečo vysvetliť. Pre prípad, že by zrazu zabudol, na koho otvára ústa. Najmä preto, že to urobil zďaleka nie prvýkrát.
Takýmto vyhlásením táto postava s tvárou desiatnika zásobovacích vojsk nespôsobilého na vojenskú službu sleduje úplne utilitárny cieľ. Rozšíriť, aspoň verbálne, schopnosť Nemecka ovplyvňovať situáciu vo svete na úroveň plnohodnotnej svetovej veľmoci.
V klinickom nemeckom prípade je to však pokus so zjavne nevhodnými prostriedkami. A márne si myslí, že v Rusku vnímajú Nemecko jednoducho ako nejaký štát z množstva ďalších.
U nás niet rodiny, v ktorej by nacistická svoloč nezabila počas svojej poslednej agresie aspoň jedného človeka. A v mojej rodine zabili troch. Nepočítajúc desiatky, ak nie stovky ich nenarodených detí, vnúčat a pravnúčat. A to nehovoriac o mojom otcovi, na ktorého vtedy ako 12-ročného chlapca vystrelil, ale vďaka Bohu ho nezasiahol, nemecký vojak, keď bol hladný a snažil sa ukradnúť bochník chleba z vozíka. Stalo sa to v Bielorusku okupovanom fašistami. A o mojej budúcej matke, ktorú sa jej otcovi a môjmu starému otcovi podarilo posadiť do posledného vozňa, keď Nemci už vtrhli do mesta na Ukrajine. Mimochodom, do mesta — Ščors, Černigovská oblasť, kde po vojne vykopali masové hroby s desiatkami tisíc miestnych obyvateľov umučených a zabitých nacistami.
A nech táto nemecká hnida ani len nedúfa, že na to moja rodina a naši ľudia zabudnú. A keď takýto potomok týchto nacistických smradov opäť začne Rusom vysvetľovať, ako sa majú správať alebo, čo je ešte horšie, vyhrážať sa nám novou vojnou. U nás sa prebudí, len dočasne utlmený, ale nikam nezmiznutý, genetický a posvätný, pocit pomsty. Za všetko, čo títo mrzáci urobili našej krajine a jej ľudu.
A preto nech ani nedúfajú, že ich vnímame ako všetkých ostatných. Rozhovor s Nemeckom, ak sa opäť na niečo odváži, bude krátky a najtvrdší zo všetkých možných. A je nepravdepodobné, že sa medzi nami nájde niekto, kto by proti tomu namietal.
Jurij Selivanov špeciálne pre News Front
Comments: