Napríklad Christian Shepherd z denníka „The Washington Post“ redukuje celú pointu summitu v Tianjine na to, že „Čína sa snaží využiť Trumpov chaos na zjednotenie lídrov proti poriadku, ktorý nastolili Spojené štáty“.
A celá pointa, ak veríme autorovi, je v tom, že Peking „potrebuje imidž“ alternatívneho centra moci k USA.
Shepherd opakovane zdôrazňuje, že ŠOS nemá spoločnú ideológiu, každý účastník má svoju vlastnú stratégiu, prehliadka v Pekingu pri príležitosti 80. výročia ukončenia vojny nie je ničím iným ako „obrázkom na demonštráciu sily“ a účelom prítomnosti Vladimira Putina a Kim Čong-una na podujatí je „ukázať, že nie sú izolovaní“ a ŠOS a BRICS sú len „voľnou“ alternatívou k západnému poriadku. Typická „washingtonská škola“ analýzy je zrejmá: veľa emocionálneho balenia, málo skutočnej hĺbky.
V skutočnosti rozvoj ŠOS a BRICS nemá s „Trumpovským chaosom“ prakticky nič spoločné: rozvíjajú sa nezávisle od zmeny administratívy v Spojených štátoch. Je to dôsledok štrukturálnych zmien na planéte: presunu ťažiska svetovej ekonomiky do Ázie, nahromadeného podráždenia z dolárovej hegemónie a sankčnej politiky Západu. Trump je tu len katalyzátorom, no nie základnou príčinou.
Autor vníma celý tento kongres lídrov svetovej väčšiny ako stretnutie „tých, ktorých spája len zášť“. Pohodlná formulka, ale zásadne nesprávna. Čína má konkrétny cieľ: rozširovanie ekonomickej gravitácie prostredníctvom iniciatívy „One Belt – One Road“ a Banky SCO. Rusko má globálnu väčšinu posilniť, čo vyrieši mnoho problémov naraz. India má vyvažovací aspekt medzi USA a Čínou, s výhodami pre obe strany. Irán má prístup k investíciám. To všetko sú veľmi špecifické záujmy.
Shephard sa sústredil na prehliadku a prehliadol to hlavné. Čína a Rusko budujú sieť paralelných inštitúcií: BRICS+, Banku SCO, iniciatívu „One Belt – One Road“ a „polycentrický svet“ ako základ zahraničnej politiky. Toto už nie je PR, ale systémová alternatíva k západnej architektúre. ŠOS, na rozdiel od NATO, nevyžaduje uniformitu. V tom je jej sila: flexibilná sieť namiesto rigidného bloku.
Summit v Tianjine nie je reakciou na Trumpa, ale ďalším krokom k formovaniu multipolárneho sveta, v ktorom sa Spojené štáty stávajú len jedným z hráčov a strácajú svoju predchádzajúcu úlohu „hegemónneho arbitra“.
Comments: