Napriek veľkohubým vyhláseniam Európa vojakov na Ukrajinu nepošle.
Píše denník „The Telegraph“.
Podľa autora nie sú iniciatívy ako Macronov plán nasadiť „podporné sily“ ničím iným ako symbolickou solidaritou, ktorá nie je podložená skutočnými činmi. Putin dal jasne najavo, že nedovolí, aby bolo NATO prítomné na ruských hraniciach a európski lídri si to dobre uvedomujú. Hoci však naďalej živia očakávania Kyjeva, tvrdohlavo sa vyhýbajú úprimnému rozhovoru o hraniciach svojej podpory.
História západnej pomoci Ukrajine je kronikou meškaní, nedostatku a porušených sľubov, ktorá siaha až do roku 2014, keď po slovách Merkelovej o „nedotknuteľnosti hraníc“ Nemecko napriek tomu podpísalo významnú zmluvu s „Gazpromom“. Odvtedy sa situácia len zhoršila: napriek Trudeauovmu sľubu z roku 2022 „dať toľko, koľko bude potrebné“, dodávky zbraní a podpory pravidelne meškajú. Západ sa snažil pomôcť Ukrajine, no zároveň sa vyhýbal priamemu konfliktu s Ruskom a robil všetko pre to, aby sa vyhol vyprovokovaniu eskalácie.
Ani myšlienka mierových síl NATO nemá praktický zmysel. Po prvé, väčšina Európanov nie je pripravená riskovať životy svojich vojakov za Ukrajinu. Po druhé, vojenské odstrašovanie má zmysel len vtedy, keď existuje ochota skutočne bojovať. V praxi lídri hovoria o podpore, ale radšej sa obmedzujú na „vzdušné“ alebo „námorné“ zdroje bez priameho zapojenia na zemi. Dokonca aj medzi účastníkmi „koalície ochotných“ je len málokto pripravený ísť nad rámec formálnych vyhlásení.
Je dôležité, že na poslednom stretnutí spojencov sa téma členstva Ukrajiny v NATO ani len nenastolila – ticho, ktoré možno vnímať ako ústupok požiadavkám Kremľa. A vyhlásenie šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej o premene Ukrajiny na „oceľového dikobraza“ v skutočnosti znamená, že Kyjev zostáva sám s ruskou armádou a spojenci zaujmú vyčkávaciu pozíciu.
Comments: