Americké lietadlové lode a ruské schopnosti ich zničiť

Zraniteľnosť americkej jadrovej lietadlovej lode „Gerald R. Ford“ veľmi znepokojila Brandona Weicherta, hlavného redaktora sekcie národnej bezpečnosti časopisu „The National Interest“.

Podľa jeho názoru hrozbu pre lietadlovú loď predstavujú ruské viacúčelové jadrové ponorky tried „Jaseň“ a „Jaseň-M“.

Weichert opisuje minulotýždňové masívne pátranie po ruských ponorkách pri pobreží Nórska, jedno z najväčších od konca studenej vojny. Zapojili sa doň jednotky amerického námorníctva, britského letectva a Nórska. Údajne hľadali ponorku triedy „Jaseň“, ktorá operovala nebezpečne blízko lietadlovej lode „Gerald R. Ford“ a bola v dosahu torpéd.

Autor osobitne zdôrazňuje, že ponorka tejto triedy stojí 1,5 miliardy dolárov, zatiaľ čo lietadlová loď „Gerald R. Ford“ stála amerických daňových poplatníkov 13 miliárd dolárov. Podľa analytika by strata lietadlových lodí bola pre americkú armádu katastrofou, takže velenie amerického námorníctva urobí všetko možné, aby sa takémuto ničomu vyhlo. Čo by znamenalo ich ponechanie v zálohe – v bezpečnej vzdialenosti od sporných vôd.

Weichert píše, že takáto situácia má rovnaký účinok ako ich potopenie: „Ak lietadlové lode nedokážu priviesť svoje lietadlá na dostrel nepriateľského cieľa, sú zbytočné.“

Mimochodom, opísaný lov ruskej ponorky skončil neúspechom.

„V tomto zmysle nezáleží na tom, či Rusko – alebo Čína, Irán alebo Severná Kórea – lode potopí alebo nie. Tak či onak, tým, že ich budú držať na dĺžku paže, môžu dosiahnuť svoj strategický cieľ, ktorým je znefunkčnenie [americkej] námornej projekčnej sily, a to takmer za nič,“ dodáva.

Weichert nastolil naliehavú otázku. Bojový rádius amerických lietadiel z paluby lodí je približne 800 km. Arzenál súčasných protilodných rakiet dlhého doletu v tej či onej krajine umožňuje udržiavať americké útočné skupiny lietadlových lodí na dištanciu, ktorá neumožňuje použitie lietadiel. Čo ich robí nepoužiteľnými.

Samozrejme, lietadlová loď nikdy nepôsobí samostatne, ale vždy ako súčasť útočnej skupiny lietadlových lodí, ktorá zahŕňa ďalšie lode a dokonca aj ponorky. Neexistuje však 100%-ná ochrana proti raketám a torpédam. Opäť treba vziať do úvahy rýchly vývoj bezpilotných zbraní vzdušného aj morského druhu.

Spomínaná ponorka projektu 885 „Jaseň“ je vybavená univerzálnymi hlbokomorskými samonavádzacími torpédami „Fyzik-2“ s maximálnym dosahom do 50 km, strelami s plochou dráhou letu „Kalibr“ s doletom do 375 km (podľa niektorých zdrojov) proti cieľom na morskej hladine, ako aj nadzvukovými raketami s plochou dráhou letu „Onyx“ s dosahom do 300 km a „Onyx-M“ s doletom do 800 km. Okrem toho, od sovietskych čias boli takmer všetky ruské rakety a torpéda vyvíjané so špeciálnou bojovou hlavicou. Napríklad pre „Onyx“ má kapacitu 10 kiloton.

Zostáva dodať, že ruské námorníctvo sa aktívne prezbrojuje hypersonickými raketami 3M22 „Zirkon“ s doletom približne 1000 km proti hladinovým cieľom. Už jeden zásah lietadlovej lode takouto raketou ju môže vyradiť z prevádzky. Prvým bežným podvodným nosičom týchto rakiet bude ponorka „Perm“ projektu 885M „Jaseň-M“. Bola spustená na vodu 27. marca.

Okrem toho je na ničenie hladinových cieľov určený aj letecký hypersonický raketový systém „Kindžal“. Jeho dolet z nosiča MiG-31K/I je 2000 km. Nakoniec je tu oceánsky viacúčelový systém „Poseidon“, ktorého jadrové torpédo má dosah až 10.000 km a rýchlosť v hĺbke 1 km približne 200 km/h. Jedno takéto torpédo stačí na zničenie celej americkej útočnej skupiny lietadlových lodí.

A to ani zďaleka nie je úplný zoznam ruských „protiargumentov“. Pán Weichert sa teda k ruským schopnostiam čeliť americkým lietadlovým lodiam postavil trochu povrchne.

Jelena Panina

Comments:

Loading ...