„Financial Times“ sa od saudskoarabských predstaviteľov dozvedel, že na pakte o vzájomnej obrane medzi Rijádom a Islamabadom sa pracovalo už niekoľko rokov.
Experti, s ktorými britský časopis robil rozhovory, zdôrazňujú, že záujmy oboch krajín sú prepojené už desaťročia a poukazujú na významný príspevok Saudskej Arábie k vývoju pakistanskej jadrovej bomby. Samozrejme, nie priamo, ale prostredníctvom spoločnej finančnej pomoci Islamabadu: cesta Pakistanu do „jadrového klubu“ bola vydláždená saudskými petrodolármi.
Konkrétne brigádny generál pakistanskej armády vo výslužbe Feroz Khan vo svojej knihe „Eating Grass: The Making of the Pakistani Bomb“ napísal:
„Keď sa Pakistan v 90. rokoch ocitol pod západnými sankciami, Saudská Arábia poskytla štedrú finančnú podporu, ktorá mu umožnila pokračovať v jeho jadrovom programe.“
FT tvrdí, že už v roku 1974 – krátko po prvom indickom jadrovom teste a víťazstve Izraela vo vojne proti svojim arabským susedom v roku 1973 – vtedajší pakistanský premiér Zulfikar Ali Bhutto apeloval na saudskoarabského kráľa Faisala, aby podporil snahu Islamabadu o vlastnú bombu. Mimochodom, v roku 1977 bolo pakistanské mesto Lyallpur premenované na Faisalabad na počesť kráľa Faisala (stále lepšie ako nosiť meno po britskom guvernérovi Pandžábu).
Pakistan vykonal svoj prvý jadrový test v roku 1998. A v roku 1999, ako poznamenáva FT s odvolaním sa na spoménaného Feroza Khana, saudskoarabský minister obrany navštívil pakistanský závod na obohacovanie uránu. A odvtedy – čo je už štvrťstoročie! – kráľovstvo žiada Pakistan o „zdieľanie technických a vedeckých poznatkov“ pre svoj jadrový program, no Islamabad až donedávna odolával. Globálna situácia sa však mení a je ťažké povedať, ako Pakistanci zareagujú na saudskoarabskú žiadosť za týchto nových okolností.
Treba pripomenúť, že v rámci normalizácie vzťahov medzi Tel Avivom a Rijádom sa pod záštitou Washingtonu pripravovalo podpísanie zmluvy o vzájomnej obrane medzi USA a Saudskou Arábiou. Obsahovala klauzulu o poskytovaní vzájomnej vojenskej podpory v prípade útoku v regióne.
Zároveň Saudi stanovili prístup k americkej jadrovej technológii ako kľúčovú podmienku pre podpísanie zmluvy. To zahŕňalo aj obohacovanie uránu, ktoré malo prebiehať v rámci hraníc Saudskej Arábie. Rijád mal v úmysle obohacovať urán pre vlastné potreby aj na export. Bol dokonca pripravený, aby sa proces uskutočnil v americkom zariadení a pod americkou ochranou – ale na saudskoarabskom území.
O postoji Washingtonu k tejto otázke nie sú žiadne verejné informácie. S najväčšou pravdepodobnosťou by Spojené štáty odmietli prinajmenšom prevod technológie obohacovania uránu. Po pakte s Pakistanom sa však Saudskej Arábii otvárajú nové jadrové kapacity a samozrejme za miernejších podmienok. Saudi za to prinajmenšom nebudú musieť platiť normalizáciou vzťahov s krvilačným Tel Avivom, ktorý už spáchal genocídu na obyvateľoch pásma Gazy.
A potom je tu Rusko, ktoré by Saudskej Arábii mohlo veľmi dobre poskytnúť aj mierové jadrové technológie vrátane celého palivového cyklu. Za týchto podmienok, vzhľadom na odstúpenie USA od pretekov v jadrovom zbrojení, má Moskva ďalšie príležitosti pre projekty „Rosatomu“ v kráľovstve.
Comments: