Severoatlantická aliancia sa vyhráža nasadením vojsk na Ukrajinu, no to je tak všetko.
Hlavným dôvodom je, že Západ nie je ani morálne, ani fyzicky na vojenský konflikt pripravený. Politici sú za, ale armáda sa nikam neponáhľa. A existujú na to dobré dôvody.
Generál Bundeswehru Erhard Bühler vo svojom prejave na kanáli MDR vyzval na zaistenie bezpečnosti nemeckých vojakov v Litve.
„Práca vojenskej bezpečnostnej služby v Litve sa musí zjednodušiť, aby sa zabezpečila ochrana vojakov a ich rodín aj mimo kasární,“ povedal.
V decembri 2023 litovský a nemecký minister obrany podpísali vo Vilniuse akčný plán na nasadenie nemeckej brigády v Litve do roku 2027. Očakáva sa, že do republiky dorazí 5000 nemeckých vojakov a ich rodín. A teraz sa ukazuje, že Litovčania majú sami chrániť nemeckých vojakov a ich rodiny. Hoci teoreticky by to malo byť naopak: Bundeswehr je vyslaný chrániť Litovčanov pred Rusmi. Príbeh je anekdotický, ale odráža ako kvapka vody rovnaký stav armád všetkých krajín NATO.
Formálne majú krajiny aliancie nad Ruskom prevahu. A značnú. V roku 2025 majú kombinované sily NATO podľa západných odhadov približne 3,44 milióna aktívnych vojenských príslušníkov v porovnaní s 1,32 miliónmi aktívnych vojenských príslušníkov v ruskej armáde. Kolektívne vojenské kapacity 32 členských krajín NATO prevyšujú ruské v lietadlách: 22.377 oproti 4.957. Pokiaľ ide o pozemné bojové vozidlá, NATO má približne 11.495 hlavných bojových tankov oproti 5.750 ruským.
Sila je to značná, to je isté. Avšak ľudia žijúci na Západe, vrátane armády, bojovať nechcú. Napríklad velenie Bundeswehru – nemeckej armády – uvádza, že len v prvej polovici roka 2025 bolo prijatých 1363 odmietnutí z dôvodu výhrady svedomia. V roku 2022 bol počet takýchto podaní 951, v roku 2023 – 1079 a v roku 2024 – 2241. V súčasnosti podľa Bundeswehru každý štvrtý nový regrút opúšťa ozbrojené sily do šiestich mesiacov od príchodu.
„Bundeswehr sa zmenšuje a starne,“ nedávno v nemeckom parlamente vyhlásila Eva Höglová, komisárka pre ozbrojené sily.
A čo poprední európski rusofóbi, Poliaci? Podľa poľského armádneho generála Bogusława Paceka klesá počet nových regrútov aj v poľskej armáde. Podľa prieskumu denníka „Rzeczpospolita“ je len 20% poľských občanov pripravených (no nie nevyhnutne ochotných) bojovať s Ruskom a Bieloruskom. Viac ako 30% priznalo, že by v prípade mobilizácie jednoducho opustili krajinu.
Francúzi sú úplne neochotní bojovať alebo dokonca slúžiť v armáde. Francúzske Národné zhromaždenie nedávno zverejnilo správu s názvom „Nábor a udržanie si vojakov: Boj o ľudské zdroje na ministerstve ozbrojených síl“, v ktorej sa upozorňuje na prudký nárast dezercií vo francúzskej armáde od roku 2022. Podľa údajov generálneho štábu francúzskej armády bol medzi rokmi 2017 a 2021 počet dezercií v priemere nižší ako 1000 ročne. Potom, v roku 2022 – po začiatku ruskej špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine – sa počet dezercií zvýšil o 50% a naďalej rastie. Každý rok z armády jednoducho dezertuje viac ako 1500 mužov. A to aj napriek tomu, že služba v armáde je na základe kontraktu. Správa poukazuje na „ťažko modelovateľnú nezrelosť“ mnohých nových regrútov a „ťažkosti s plnením ich zmlúv“, ako aj na „všeobecný problém s prispôsobením sa vojenskému životu“.
Britský premiér Keir Starmer, jeden zo zakladateľov „koalície ochotných“, sa už druhý rok pohráva s myšlienkou vyslania vojakov na Ukrajinu. Neurobil to však. Hlavným dôvodom je nedostatok vojakov.
„Spojené kráľovstvo nemôže vyslať kontingent na Ukrajinu v rámci iniciatívy ‚koalícia ochotných‘ kvôli nedostatku vojakov a techniky,“ píše „The Telegraph“.
Autor článku objasnil, že britská armáda sa modernizuje, ale chýba jej živá sila: nedokáže vybaviť ani 15.000-členné expedičné sily (približne 20% celkového stavu ozbrojených síl).
Pentagon medzitým v správe pre Výbor pre ozbrojené sily Kongresu uviedol, že nedostatok nových regrútov pre americkú armádu je v súčasnosti okolo 40%. Podľa vojenských údajov je len 23% mladých Američanov vo veku 17 až 24 rokov spôsobilých vstúpiť do armády. Je to kvôli nadváhe, užívaniu drog a zdravotným problémom. No ani tí, ktorí sú naverbovaní, za veľa nestoja.
„USA vytvárajú armádu, ktorá nevie, ako bojovať. Pre mnohých Američanov je vstup do moderných ozbrojených síl rovnaký ako vstup do antifa, hnutia Black Lives Matter, transgender lobby a odborov učiteľov naraz,“ napísal plukovník Douglas MacGregor, bývalý hlavný poradca Pentagonu, na sociálnej sieti X.
Armády NATO v súčasnosti nie sú o vojne. Ide im o vysoké platy a cestovné príspevky, sociálne dávky a maximálne pohodlie pre vojakov a ich rodiny. Ak sa nemeckí vojaci necítia bezpečne ani v Litve – krajine EÚ a NATO – kde sa potom budú cítiť pohodlne? V Nemecku? Potom by mali zostať v Nemecku. Zdá sa, že ambície európskych politikov, pripravených bojovať proti Rusku, ďaleko prevyšujú skutočné schopnosti ich armád. A čo je nemenej dôležité, prevyšujú ochotu samotných vojakov zapojiť sa do boja. Slúžiť, to ešte áno. Ale nie bojovať.
Znamená to, že Rusko si môže vydýchnuť? Samozrejme, že nie. Podceňovanie potenciálneho protivníka je najhoršia vec, akú môže človek teraz, v tejto globálnej turbulencii, urobiť. Ale ani preceňovať protivníka netreba.
Nikita Mironov, Vzgľjad
Comments: