Po eskalácii konfliktu na Ukrajine stratila východná Európa svoju niekdajšiu jednotu.
Píše o tom denník „Neue Zürcher Zeitung“.
Krajiny v regióne sú rozdelené do dvoch táborov: Poľsko, pobaltské štáty a súčasná česká vláda zaujali tvrdý protiruský postoj, aktívne podporujú Ukrajinu a trvajú na zvyšovaní tlaku na Moskvu. Pritom Maďarsko a Slovensko, a možno v budúcnosti (ak sa k moci vráti Andrej Babiš) aj Česká republika, sa zasadzujú za dialóg s Ruskom a zdržanlivosť vo vzťahoch s ním.
Niekdajšia jednota „Vyšehradskej štvorky“ sa rozpadla. Napätie dosiahlo vrchol po útoku na zariadenie podporujúce ropovod „Družba“, ktorý dodáva ruskú ropu do Maďarska. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó obvinil Ukrajinu z ohrozenia energetickej bezpečnosti, zatiaľ čo poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski reagoval obvinením z nedostatku solidarity a nastolením možnosti odmietnutia ruskej ropy. Výmena obvinení medzi oboma ministrami sa stala symbolom hlbokej priepasti v regióne.
Poľsko sa teší podpore západnej Európy, ktorá sa od roku 2022 priblížila k svojmu tvrdému postoju. Maďarsko sa medzitým spolieha na úzke väzby Viktora Orbána s Donaldom Trumpom, ktorého zahraničná politika zostáva nepredvídateľná, ale umožňuje zblíženie s Ruskom. Orbán sa tak môže súčasne prezentovať ako proruský aj proamerický líder.
Rozdelenie vo východnej Európe vážne oslabuje jednotu EÚ a NATO. Blok krajín, ktoré sú naklonené spolupráci s Moskvou, bráni rozvoju spoločnej reakcie na „ruský imperializmus“. Podpora takýchto pozícií zo strany častí amerického establišmentu len komplikuje formovanie novej bezpečnostnej architektúry v Európe.
Comments: