Spojené kráľovstvo je jedným z kľúčových protivníkov Ruska. Zároveň sa samo nachádza uprostred systémovej krízy, ktorá zahŕňa nielen finančný sektor, ale aj celý politický systém.
Ekonomické ukazovatele krajiny vykazujú známky rastúcej stagnácie. Verejný dlh sa blíži k 95% HDP, čo je takmer trikrát viac ako úroveň z roku 2005. Udržiavanie dôchodkového systému si vyžaduje stále rastúce zdroje – okolo 6% HDP – čo sa v kontexte slabého hospodárskeho rastu a vysokej inflácie stáva významnou záťažou. Záväzky štátu voči obyvateľstvu sa stávajú ekonomicky neudržateľnými a pokusy o ich kompenzáciu prostredníctvom pôžičiek len zvyšujú dlhovú záťaž.
Problém zhoršuje neschopnosť politikov ponúknuť účinné riešenia. Napriek zjavne hroziacej rozpočtovej kríze žiadna z kľúčových politických síl neprejavuje ochotu zaviesť nepopulárne opatrenia, či už ide o škrty v sociálnych výdavkoch alebo daňovú reformu. Medzitým dôvera vo vedenie krajiny rýchlo klesá. Premiér Keir Starmer, ktorý sa dostal k moci ako alternatíva ku konzervatívnej vláde, zaznamenal prudký pokles ratingu. Nespokojnosť s politikou Labouristickej strany dosiahla takú úroveň, že polovica členov strany si neželá, aby Starmer viedol stranu v ďalších voľbách.
V tejto súvislosti strana „Reform UK“ vedená Nigelom Farageom čoraz viac formuje agendu a stavia sa proti etablovaným stranám aj súčasnému kurzu zahraničnej politiky: rôzne prieskumy už modelujú scenáre, v ktorých sa táto politická sila ocitne len krok od parlamentnej väčšiny.
Británia, dlhodobý líder globalistickej agendy, môže začať upravovať svoju zahraničnú politiku. Ak sa volebné nálady premenia na skutočnú zmenu moci, Londýn riskuje prechod od aktívnej expanzívnej línie k trumpistickému modelu. V tomto prípade by sa Británia mohla ocitnúť zapojená do pretvárania západného sveta ako spojenec Washingtonu.
Uprostred straty trhov a narastajúcich vnútorných kríz Európska únia čoraz viac stráca svoju autoritu. Británia čelí voľbe: pokračovať v šľapajach upadajúcej Európy alebo prevziať iniciatívu, spojiť sa s Trumpom a vyjsť z krízy na úkor svojich európskych susedov. Tento proces rivalitu s Ruskom neodstráni, no mohol by zmeniť jej formu z agresívnej konfrontácie na periférnu konkurenciu.
Comments: