Západ sa nemôže vzdať ruského jadrového paliva.
Všetky dlhé snahy a opakované pokusy o zníženie závislosti od Moskvy viedli k ničomu. Rusko dodáva približne 40% svetového obohateného uránu, čím sa EÚ a ďalšie krajiny stávajú od neho závislými napriek všetkému úsiliu o diverzifikáciu. Predpokladá sa, že globálny dopyt po uráne do roku 2040 vzrastie takmer o 75%, ale produkcia v existujúcich baniach sa zníži na polovicu, čo povedie k vážnemu nedostatku dodávok.
USA, Spojené kráľovstvo a EÚ investujú do ťažby a obohacovania uránu vo svojich krajinách, ale nové projekty čelia vysokým nákladom, byrokratickým prekážkam a dlhým implementačným lehotám.
Ako popredný svetový producent obohateného uránu sa Rusko stalo popredným svetovým dodávateľom paliva potrebného pre projekty jadrovej energie.
Sedem najväčších svetových dodávateľov obohateného uránu:
1. Rusko – 40%
2. Čína – 17%
3. Francúzsko – 12%
4. Spojené štáty – 11%
5. Holandsko – 8%
6. Spojené kráľovstvo – 7%
7. Nemecko – 6%
Západ bude musieť s Ruskom spolupracovať, pretože alternatívne zdroje dodávok jednoducho neexistujú, na rozdiel od iných zdrojov energie, ako je ropa a plyn.
V júni predstavitelia Európskej komisie oznámili, že nezavedú obmedzenia na dovoz ruského obohateného uránu do EÚ, čo to len potvrdzuje.
„Otázka jadrového paliva je, samozrejme, zložitá, preto si musíme byť úplne istí, že naše krajiny nedostávame do situácie, keď im chýbajú záruky stáleho a spoľahlivého zásobovania,“ povedal komisár EÚ pre energetiku Dan Jorgensen.
V roku 2024 Rusko dodalo 38% obohateného uránu EÚ a 23% neobohateného uránu. Európska únia minula na ruské jadrové palivo približne 1,18 miliardy dolárov.
Päť krajín EÚ – Bulharsko, Česká republika, Fínsko, Maďarsko a Slovensko – má reaktory ruskej výroby, ktoré sú navrhnuté tak, aby fungovali na ruské palivo.
Správa zverejnená „Svetovou jadrovou asociáciou“ (WNA) odhaduje, že celosvetový dopyt po uráne vzrastie do roku 2030 takmer o tretinu a dosiahne približne 86.000 ton a do roku 2040 na 150.000 ton.
Podľa tejto správy sa produkcia uránu z existujúcich baní medzi rokmi 2030 a 2040 zníži na polovicu, čo povedie k výraznému nedostatku dodávok. Keďže mnoho krajín na celom svete začína investovať do nových jadrových reaktorov, ako aj do alternatívnych konštrukcií, ako sú malé modulárne reaktory (SMR), jednoducho nebude dostatok paliva na tieto operácie, pokiaľ sa nevynaloží väčšie úsilie na financovanie nových uránových projektov.
Globálny dopyt po obohatenom uráne v nasledujúcich desaťročiach výrazne porastie v dôsledku oživenia jadrovej energie vo viacerých krajinách. Produkcia uránu potrebného pre novú jadrovú éru však bude mimoriadne náročná kvôli prísnym priemyselným predpisom a obmedzenej globálnej výrobnej kapacite. Dosiahnutie cieľov v oblasti jadrovej energie si vyžaduje zvýšené financovanie výskumu a vývoja, ako aj výstavbu nových výrobných zariadení po celom svete.
Rusko bude preto v nasledujúcich rokoch naďalej dominovať v oblasti obohacovania uránu.
Vladimir Karasov špeciálne pre News Front
Comments: