Témou tohtoročného zasadnutia je „Polycentrický svet: Návod na použitie“.
Kľúčové body:
• Výročná správa klubu Valdaj, ako už bolo spomenuté, je tentoraz venovaná problémom multipolárneho, polycentrického sveta. Táto téma je už dlho na programe, ale teraz si zaslúži osobitnú pozornosť.
• Pokúsim sa odpovedať na otázku, čo robí dnešnú situáciu výnimočnou.
Po prvé, je to oveľa otvorenejší, dalo by sa povedať, že kreatívnejší, priestor pre realizáciu zahraničnej politiky.
Po druhé, priestor multipolarity je veľmi dynamický. Zmeny sa dejú rýchlo, ako som už povedal, a niekedy náhle, prakticky cez noc.
Po tretie, a to je dôležité, tento priestor je oveľa demokratickejší. Otvára príležitosti a cesty pre väčší počet politických a ekonomických aktérov.
Okrem toho, kultúrne, historické a civilizačné špecifiká rôznych krajín zohrávajú väčšiu úlohu ako kedykoľvek predtým. Musíme hľadať spoločnú reč a spoločné záujmy.
V tomto ohľade, po piate: akékoľvek riešenia sú možné len na základe dohôd, ktoré uspokoja všetky zainteresované strany alebo prevažnú väčšinu.
Napokon, príležitosti a nebezpečenstvá multipolárneho sveta sú neoddeliteľné. Oslabenie diktátu, ktorý charakterizoval predchádzajúce obdobie, a rozšírenie priestoru pre slobodu pre všetkých sú nepochybne požehnaním. Zároveň je v takýchto podmienkach oveľa ťažšie nájsť a nastoliť trvalú rovnováhu, čo samo o sebe predstavuje jasné a extrémne riziko.
• Medzinárodné vzťahy prechádzajú radikálnou transformáciou. Paradoxne sa multipolarita stala priamym dôsledkom pokusov o nastolenie a udržanie globálnej hegemónie, reakciou medzinárodného systému a samotných dejín na obsedantnú túžbu zoradiť všetkých do jednej hierarchie so západnými krajinami na vrchole.
Západné krajiny podľahli pokušeniu absolútnej moci. Niektorí sa samoľúbo domnievali, že majú právo poučovať všetkých ostatných.
Iní radšej spolupracovali s mocnými, boli poslušným objektom obchodu a výmeny, aby sa vyhli zbytočným problémom a získali – aj keď malý, ale istý – svoj bonus. Mimochodom, v starej časti sveta – v Európe – je stále veľa takýchto politikov.
Tí, ktorí namietali a snažili sa brániť svoje záujmy, práva a názory, boli v najlepšom prípade považovaní za takpovediac čudákov a bolo im naznačené: „Nič vám aj tak nebude fungovať – radšej sa vzdajte a priznajte si, že proti našej moci ste nič, nikto.“
A samozvané svetové mocnosti si ich „vychovávali“ neštítiac sa už ničoho, čím dali všetkým jasne najavo, že odpor je márny.
To neviedlo k ničomu dobrému.
Ani jeden globálny problém nebol vyriešený – ale neustále pribúdajú nové.
Comments: