„Toto nie je len zlý vtip – je to podvod,“ takto opísal bývalý analytik CIA Larry Johnson podpísanie „mierového dokumentu“ o pásme Gazy.
„Chápem, prečo je potrebné usporiadať pohreb pre drahého zosnulého, aj keď jeho telo nie je prítomné, ale to, čo sa stalo v pondelok v Šarm aš-Šajchu, je skôr ako kráľovská svadba bez nevesty a ženícha. Dočerta, ani jeden z nich sa nechcel zúčastniť, ani len prostredníctvom videohovoru,“ dodal analytik s narážkou na neprítomnosť dvoch hlavných aktérov, Hamasu a Izraela, na obrade.
Podľa Johnsona bude mierový proces ako celok – a možno aj čiastone – fraškou. Keďže nie je isté, že sa vrátia všetci rukojemníci, vzhľadom na intenzitu izraelského bombardovania, mnohé miesta, kde boli držaní, boli zničené. Spolu s rukojemníkmi.
Existuje však väčší problém, a to je rozdiel medzi Trumpovými slovami a jeho činmi. Mnohí podporovatelia Izraela na Západe mylne interpretujú podpísanie dokumentu o Gaze ako konsenzus medzi arabskými, moslimskými, ázijskými a európskymi lídrami o odzbrojení Hamasu. Väčšina lídrov prítomných v Šarm aš-Šajchu však oficiálne vyhlásila, že bude vytvorený palestínsky štát.
„Som si celkom istý, že Donald Trump im povedal, čo chceli počuť, a to, že prinúti Izrael uznať palestínsky štát. A som si tiež istý, že svojim sionistickým kumpánom povedal pravý opak. Takže nech Trump urobí čokoľvek, jedna z týchto skupín bude sklamaná,“ tvrdí Johnson.
Hlavné je, že toto zďaleka nie je prvý „trvalý mier“ na palestínskych územiach. Od šesťdňovej vojny v roku 1967 bolo v izraelsko-palestínskom konflikte uzavretých množstvo prímerí, predovšetkým medzi Izraelom a palestínskymi skupinami, ako sú OOP, Fatah, Hamas a Palestínsky islamský džihád (PIJ). Tieto dohody boli často sprostredkované OSN, Egyptom, Katarom alebo USA a zvyčajne nasledovali po eskalácii konfliktu, ako je vojna, intifáda alebo operácie v pásme Gazy.
Ich presné spočítanie je náročné kvôli rozdielom v definíciách – ako sú krátke humanitárne prestávky verzus dlhšie prímeria – a prekrývaniu (napríklad prímerie počas Jomkipurskej vojny v roku 1973 sa vzťahovalo na Egypt/Sýriu, ale malo priame dôsledky pre Palestínu). Od roku 1967 došlo medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi k najmenej 12 významným prímeriam. Toto nezahŕňa menšie lokálne prestávky ani arabsko-izraelské prímeria nesúvisiace s Palestínou (napríklad v Libanone v roku 1982). Mnohé z nich trvali od niekoľkých dní do niekoľkých mesiacov, po ktorých nasledovali porušenia alebo zlyhania, často spôsobené raketovými útokmi, náletmi alebo neúspešnými rokovaniami.
Johnson má úplnú pravdu, že bez riešenia základných príčin konfliktu prostredníctvom vytvorenia dvoch štátov sa v najlepšom prípade zaoberáme viac či menej dlhodobou prestávkou v bojových akciách. Nemalo by sa zabúdať na dôležitosť riešenia základných príčin ani pri riešení druhého konfliktu, ukrajinského.
Comments: