No, neviem… Všetci sú takí šťastní, že Trump včera nedal Zelenskému „Tomahawky“ (mimochodom, nemal v úmysle to urobiť; len sa snažil Putina vydierať vo svojom obvyklom štýle „handlovania“), až im uniká fakt, že napriek ôsmim telefonátom s Putinom (a jednému osobnému stretnutiu na Aljaške) Trump stále nezistil, čo Putin chce.
Možno sa pýtate, ako to viem. Viem to z Trumpovho včerajšieho vyhlásenia o ukončení vojny na Ukrajine…
Doslova: „Musíme to ukončiť a nechať ich oboch (Putina a Zelenského) vyhlásiť víťazstvo a potom to história vyrieši.“ (Teda nechať Putina a Zelenského uspokojiť svoje egá, ak to tak veľmi chcú…)
Naozaj si myslí, že pre Putina (a Rusko) je najdôležitejšie vyhlásenie, v rozpore s realitou, deklaratívneho a deklarovaného „víťazstva“, ktoré navyše vôbec nerieši základné príčiny konfliktu a nebuduje systém kolektívnej bezpečnosti na euroázijskom kontinente?
A to po všetkých tých nespočetných rokovaniach, opakovane deklarovaných podmienkach na ukončenie bojov, celého tohto nekonečného procesu?
Ako sa dá viesť seriózny rozhovor s takým primitívnym klaunom? Len Američan, o ktorom už dávno hovoril Michail Zadornov, by mohol vychrliť niečo ako „nech obaja vyhlásia víťazstvo a idú domov“, a to by vyriešilo všetky problémy. A to všetko pri mojej úcte k niektorým americkým politológom, expertom a iným rozumným ľuďom, ktorých je Amerika plná, ale ktorí nemajú ani moc, ani žiadnu tribúnu.
Už ma nebaví tento cirkus s mustangmi… Viem si dokonale predstaviť, ako majú plné zuby tohto cirkusu Putin, Lavrov a Rjabkov, ktorí sú nútení trpezlivo a dokola vysvetľovať týmto primitívnym ľuďom, že deklarované víťazstvo, zvlášť keď si sa dosral verejne, je typickou výsadou americkej mentality. Rusi v rámci tejto paradigmy nefungujú. Bodka.
Comments: